BRATISLAVA – Výstupy horolezcov na najvyššie vrcholy sveta pútali dobrodruhov odjakživa. Expedície z celého sveta sa zbiehajú pri vrcholoch ako Mount Everest, Nanga Parbat alebo Annapurna. Niekoľkotisícové „cesty do nebies“ sú však veľmi nebezpečným lákadlom. Smrť je bežnou súčasťou horolezcovho života a musí počítať aj s najmenšími nástrahami. Ibaže ozajstná dilema nastáva vtedy, keď si má vybrať medzi slávou na vrchole hory alebo záchranou ľudského života. Príbeh priniesol český magazín Outdoor v najnovšom vydaní. Autorom je známy odborník na prežitie v divočine Vladimír Lazarev.
Jeden skutočný príbeh sa odohral prednedávnom v roku 2012. "Na ceste na vrchol som prešiel okolo dvoch čerstvých mŕtvol. Ľudia si uvedomovali, že umierajú, ale nemali už silu odplaziť sa nabok. Zostávali ležať pripútaní k lanu a ostatní horolezci cez nich prešľapovali," povedal 24-ročný Izraelčan Nadav Ben Yehuda.
Cestou stretol ďalšieho umierajúceho horolezca, Turka, s ktorým sa zoznámil v tábore. Zdá sa, že pomoc kolegovi bola jednoznačná voľba, ale mladík Nadan bol už iba tristo metrov pod vrcholom Mount Everest, aby sa stal najmladším Izraelčanom, ktorý dosiahol tento vrchol.
Deväť kilometrov potom pomáhal až do základného tábora kolegovi, ktorému zachránil život. Šokujúce bolo stretávať ostané skupiny horolezcov, ktoré sa radšej pohľadom uhýbali, než by mali pomôcť. "Ostatní prechádzali okolo neho, ale ja som si uvedomil, že keď ho obídem aj ja, tak určite zomrie. Vedel som, že sa musím pokúsiť ho zachrániť," vravel Nadav.
Smrť si nevyberá ani medzi horolezcami, tobôž nie v niekoľkotisícovej výške. Ak sa dobre nepripravíte, smrť bude na vás určite dobre pripravená. Takýto príbeh zažil Angličan David Sharp v roku 2006. Na Mount Everest sa pripravil veľmi ľahkovážne, čo ho neskôr stálo život.
Nemal potrebné náradie ani kyslíkovú výbavu, no na vrchol aj napriek tomu dorazil. Na zostupe ho sily zradili, preto sa ukryl v najbližšej jaskyni a čakal na zázrak. Okolo umierajúceho Sharpa vtedy obišlo až 39 horolezcov! Nikto mu absolútne nepomohol. Iba známy horolezec Mark Inglis, bez nohý, na protézach z uhlíkového vlákna putujúci dobrodruh. Podal mu kyslík a pokračoval ďalej v ceste.
"Dávid bol takmer mŕtvy. Nemal kyslík a tie jeho rukavice... V takých rukaviciach nie je možné prežiť na Evereste. Dali sme mu kyslík, ale bolo príliš neskoro. Išli sme ďalej. Predo mňou okolo neho prešlo 39 ľudí a nikto sa ani nezastavil, pričom ja som sa mu snažil pomôcť. Bez kyslíku v takých výškach neprežijete a to je hlavný cieľ. To bol aj môj cieľ, no zjavne sa nezhodoval s Davidovým," priznal sa Inglis.
Neskôr putoval okolo zomierajúceho Sharpa štáb Discovery Channel. Skúšali ho natočiť a spraviť s ním rozhovor. "Volám sa David Sharp a chcem sa len trochu vyspať," povedal im. Poskytli mu zásoby kyslíku, ale ten nepomohol, krátko na to zomrel.
Ako na nezáujem reagovali ostatní znými horolezci? Viac o skutočných príbehoch, ktoré prinášajú výstupy na najvyššie hory sveta, sa môžete dočítať v aktuálnom čísle českého časopisu Outdoor alebo na stránkach o prežití v divočine bushcraft.cz.
