NAIROBI - Americký novinár Paul Salopek má za sebou prvý rok svojej sedemročnej pešej púte, ktorá ho vedie migračnými cestami prvých ľudí. Z Etiópie vyrazil na východ, prejde Áziou a po západnom pobreží Severnej Ameriky sa vydá z Aljašky smerom na juh do Čile. O prvom roku Salopekovej púte, nazvanej Von z raja, informovala agentúra AP.
Budúci rok prejde Salopek Irakom a Afganistanom, zatiaľ čo Sýriu, zmietanú občianskym konfliktom, radšej minie. Salopek zatiaľ prešiel krajinami, v ktorých sa vystriedalo päť jazykov, opísal 40 zápisníkov, rozlúčil sa s niekoľkými ťavami, ktorí mu robili spoločnosť a má za sebou tiež deň, v ktorom prešiel 55-kilometrovú trasu. Celkom musí zdolať 32 000 kilometrov.
Salopek vyrazil z priekopovej prepadliny v Etiópii, kde žili prví ľudia. Pokračoval do Džibuti a potom šesť týždňov čakal kvôli problémom s poistením proti pirátskemu útoku na loď, ktorá ho previezla cez Červené more do Saudskej Arábie. Afriku opísal ako miesto, kde ľudia ešte stále chodia pešo. "Keď som sa dostal z Afriky, kde sa ešte chodí pešo, ohromilo ma, ako veľmi je zvyšok sveta závislý na automobiloch," povedal.
Sponzorom púte je časopis National Geographic, Knightova nadácia a Pulitzerovo stredisko pre krízové spravodajstvo. Salopek dostal Pulitzerovu cenu dvakrát. O svojej ceste chce napísať raz za rok veľký článok, ten prvý má v National Geographic vyjsť v decembri.
Autor vyzdvihuje zážitky zo Saudskej Arábie. Váži si, že sa do krajiny, ktorá zahraničných novinárov prísne kontroluje, vôbec dostal. Upozornil tiež, že 83 percent populácie tejto ropnej veľmoci žije v mestách, čo je oveľa vyššie percento než v USA. Bolo vraj surrealistické, ako on, chudý Američan v sprievode tiav putoval krajinou, z ktorej sa zrazu vynoril bufet Pizza Hut a Saudskí Arabi v ňom žuvali feferónky.
Nedávno sa v médiách hovorilo o kampani Saudských Arabiek, ktoré sa chcú domôcť práva riadiť autá. Salopek pritom ženy za volantom videl v Saudskej Arábii bežne. "Sú jednoducho na miestach, kde nie sú žiadni novinári," tvrdí muž, ktorý sa domnieva, že je od roku 1918 prvým zahraničným novinárom, ktorý slobodne prešiel Saudskou Arábiou. Niekedy ho vraj sledovali vládni pracovníci, ale hovorili, že je to pre jeho bezpečie.
Zo západného sveta mu toho veľa nechýba, okrem informácií, pretože nemá často možnosť pripojiť sa na internet. Chýba mu tiež rodina a okrem dvoch pľuzgierov ho vraj nesužujú žiadne zdravotné ťažkosti.
