BRATISLAVA - V poslednom období sa na nás zovšadiaľ valia informácie o ničivých búrkach či tajfúnoch, ktoré zasiahli Európu, Ameriku aj oblasť Karibiku. Vedci predpokldajú, že takéto výkyvy počasia budú čoraz častejšie, aj keď si nie sú istí tým, či za ne môže človek alebo prirodzené klimatické zmeny. Podľa štatistík však od roku 1993 zahynulo v dôsledku prírodných katastrof až 530-tisíc ľudí a škody na majetku dosiahli výšku 2,5 bilióna dolárov.
Iba nedávno médiá informovali o ničivej tridsatročnej búrke, ktorá sa prehnala najprv Veľkou Britániou, aby zamierila na sever a zasiahla nielen Škandináviu, ale napríklad aj Francúzsko či Nemecko. Bez elektriny skončili státisíce domácnosti, nepremávali vlaky a bola obmedzená aj ďalšia infraštruktúra. Celkovo si nepriazeň počasia vyžiadala v Európe takmer 20 obetí. Sedem v Nemecku, štyri v Británii, po dve v Dánsku a Belgicku a po jednom v Holandsku a Francúzsku. Častými príčinami boli vyvrátené stromy.
Prešiel týždeň a Filipíny sa museli boriť so supertajfúnom Haiyan, ktorý si podľa najnovších informácií vyžiadal 1744 mŕtvych a takmer 2500 zranených. Do niektorých oblastí sa však ešte záchranné tímy vôbec nedostali a v niektorých častiach krajiny zostávajú prerušené dodávky elektriny a nefungujú mobilné siete.
Medzitým sa strhlo peklo aj v Spojených štátoch, kde o život pri silnej búrke sprevádzanej dažďom a krupobitím, ktorá sa prehnala centrálnou časťou krajiny počas tradičných osláv Halloweenu, prišlo najmenej päť ľudí. Štyria zahynuli v Texase a jedna osoba v Tennessee.
Minulý týždeň sa prehnala silná búrka a vietor aj Talianskom. Dažďová voda zaplavila cesty, domy a "spláchla" aspoň jeden most na juhu krajiny. Správy hovorili o dvoch mŕtvych a troch nezvestných.
Včera zase médiá informovali o prudkých búrkach sprevádzaných veľmi silným vetrom v Chorvátsku, ktoré si vyžiadali jeden život. Víchrica vyvracala stromy, strhávala strechy a v celej krajine spôsobila dopravný chaos. Zranenia utrpelo niekoľko ľudí. Muža (46) v meste Novi Marof na severozápade Chorvátska zabil padajúci strom.
Parížsky univerzitný profesor a klimatológ Hervé Le Treut tvrdí, že zvýšené riziko cyklónov súvisí s pokračujúcou tendenciou otepľovania oceánov. Či už to zásluhou človeka alebo prirodzenými zmenami klímy. Odhaduje sa, že teplota oceánov stúpla v období od roku 1971 o 0,1 stupňa Celzia za desaťročie v hĺbke 75 metrov, a teplota sa mierne zvýšila dokonca aj vo väčších hĺbkach. Energiu si cyklóny berú práve z tohto tepla. Preto podľa odborníkov vyššia teplota na povrchu oceánov môže vytvárať väčší zdroj tepelnej energie pre cyklóny.
V správe, ktorú včera na 19. konferencii OSN o zmenách klímy vo Varšave predstavila nemecká mimovládna organizácia Germanwatch, sa uvádza, že extrémy počasia čoraz častejšie prinášajú smrť a skazu.
Tajfúny, vlny horúčav, suchá a záplavy aj vlani pripravili o život tisícky ľudí. Medzi najviac postihnuté štáty pritom boli Haiti, Filipíny a Pakistan, konštatoval jeden z autorov správy Sönke Kreft.
Haiti, ktoré sa stále nespamätalo z následkov devastujúceho zemetrasenia z roku 2010, vlani v auguste prišlo o veľkú časť úrody kvôli hurikánu Isaac. Neskôr znova zažilo zničujúce tropické dažde v dôsledku hurikánu Sandy. Kvôli búrkam prišlo o domovy najmenej 200 000 ľudí.
V dlhodobom porovnaní z rokov 1993 až 2012 patrí Haiti tretie miesto medzi krajinami, ktoré sú najviac sužované prejavmi klimatických zmien. Pred Haiti je Honduras a Barma. Slovensko sa v tomto časovom rozmedzí umiestnilo na 109. mieste, pričom vlani bolo 34. najviac postihnutým štátom.
V popredí zoznamu klímou ohrozených štátov za rok 2012 sa objavili aj európske krajiny. Extrémne počasie s rozsiahlymi záplavami v Krasnojarskom kraji vlani na deviatu priečku priviedlo Rusko. Kvôli letnej vlne horúčav na Balkáne sa potom Srbsko dostalo na šieste miesto a Bosna a Hercegovina na ôsme.
V roku 2003 údajne na následky niekoľkotýždňovej vlny horúčav v Európe zomrelo viac ako 70 000 ľudí. Aj to patrí podľa Germanwatch medzi dôsledky celosvetových klimatických zmien.
