PRIŠTINA - Slovenskí poslanci v stredu ukončili návštevu Kosova, počas ktorej sa stretli s tamojšími najvyššími predstaviteľmi vrátane prezidentky Atifete Jahjagovej. Okrem nej ich prijal minister zahraničných vecí Enver Hoxhaj, predseda parlamentu Jakup Krasniqi ako aj vysoký predstaviteľ Európskej komisie v Kosove Samuel Žbogar.
Predmetom rokovaní nebola otázka prípadného uznania nezávislosti tejto bývalej juhosrbskej provincie, táto téma však napriek tomu najčastejšie rezonovala pri vzájomných rozhovoroch. Šéf kosovskej diplomacie návštevu členov Národnej rady Slovenskej republiky označil za "historickú".
"Je záujem na tom, aby Slovensko uznalo Kosovo, to však nebolo predmetom tejto návštevy," zdôraznil v Prištine poslanec NR SR Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), ktorý bol zároveň lídrom slovenskej delegácie. Tá pozostávala z predstaviteľov všetkých strán zastúpených v parlamente. Bratislava podľa Štefanca v súčasnosti nemôže Prištine ponúknuť nadviazanie oficiálnych diplomatických stykov, napriek tomu je Slovensko ochotné pomôcť Kosovu v jeho eurointegračnom procese.
"Tento proces podporujeme, lebo si myslím, že čím viac budú Kosovčania zavádzať európske štandardy, tým viac sa budú približovať k nám, k Európe - a nepôjdu opačným smerom," dodal poslanec. Zároveň ocenil, že na "európsku budúcnosť" Kosova existuje na tamojšej politickej scéne jednotný názor.
Pre Európsku úniu budú najbližším testom fungovania kosovských inštitúcií očakávané voľby do miestnych samospráv naplánované na 3. novembra. Vôbec prvýkrát od vyhlásenia nezávislosti v roku 2008 sa do nich zapoja aj Srbi obývajúci sever krajiny. Tí sú v názore na hlasovanie rozdelení a časť z nich aj pod vplyvom vlády v Belehrade voľby odignoruje.
Podľa najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií pôsobiacich v Prištine však ide o menšiu časť obyvateľstva a očakávané demonštrácie najmä v etnicky rozdelenej Kosovskej Mitrovici na rozdiel od minulosti zatiaľ nenabrali masový charakter.
Slovensko patrí medzi päť krajín EÚ, ktoré neuznali kosovskú nezávislosť - okrem neho tak doteraz neurobilo ani Španielsko, Grécko, Rumunsko a Cyprus. Podľa Štefanca preto v súčasnej situácii nie sú možné oficiálne stretnutia medzi najvyššími predstaviteľmi slovenskej a kosovskej exekutívy. "Chceme suplovať túto úlohu," poznamenal s tým, že v tejto iniciatíve plánujú slovenskí poslanci aj naďalej pokračovať.
