JERUZALEM — Vrchní izraelskí politici sa vyjadrili skepticky k ruskému návrhu, podľa ktorého by sa mala Sýria vzdať chemických zbraní, dať ich pod medzinárodnú kontrolu, a tým sa vyhnúť útoku zo strany USA a jeho spojencov.
Šéf zahraničného a obranného výboru izraelského parlamentu Avigdor Lieberman povedal pre izraelský rozhlas, že "Sýria tento návrh využije na získanie času". "Sýrsky prezident Baššár al-Asad tým len získa čas," povedal Liebermann, spojenec premiéra Benjamina Netanjahua
Podľa Liebermanna Izrael nepozná podrobnosti ruskej ponuky a logistika presunu chemických zbraní je nejasná. Izraelský prezident Šimon Peres v pondelok varoval, že rokovania o transfere zbraní a ich samotný prevoz budú zložité, a že Sýria nie je dôveryhodná.
Hlavná sýrska opozičná skupina označila ruský návrh za "politický manéver" s cieľom zamedziť hroziacemu trestnému útoku USA na sýrsky režim za údajné použitie chemických zbraní proti civilistom.
"Návrh ruského ministra zahraničia je politický manéver a je súčasťou zbytočného váhania, čo povedie k ďalším obetiam z radov sýrskeho obyvateľstva a ničeniu Sýrie," uviedla koalícia sýrskych opozičných síl. "Porušenie medzinárodného práva si vyžaduje patričnú medzinárodnú odpoveď," hovorí sa ďalej v stanovisku opozície, čo je chápané ako nepriama výzva administratíve Baracka Obamu nevzdať sa možného vojenského útoku na Sýriu.
Sýrska vláda s návrhom Ruska súhlasí
Sýrska vláda prijala ruský návrh na odovzdanie svojich chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu s cieľom vyhnúť sa americkému vojenskému zásahu. Informovala o tom dnes ruská agentúra Interfax s odvolaním sa sýrskeho ministra zahraničných vecí Walída Mualima.
"Absolvovali sme včera (v pondelok) veľmi plodné kolo rokovaní s (ruským) ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, a on navrhol iniciatívu súvisiacu s chemickými zbraňami. Vo večerných hodinách sme sa na ruskej iniciatíve dohodli," povedal Mualim.
Ako dodal, Sýria súhlasila, pretože tento návrh "odstráni základy pre americkú agresiu", uviedla agentúra Reuters.
MZV považuje stanovisko Európskej únie k Sýrii za postačujúce
Slovenský rezort diplomacie považuje stanovisko Európskej únie k Sýrii za výstižné a obsiahle. "Považujeme ho za postačujúce," reagoval šéf tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko na otázku, či sa Slovensko pridá k vyhláseniu skupiny G20 prijatom na jej summite minulý piatok v Petrohrade.
Susko zopakoval, že Slovensko odsudzuje použitie chemických zbraní, ktoré považuje za porušenie medzinárodného práva a zločin proti ľudskosti. Ako sa niekoľkokrát vyjadril minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, treba počkať na závery inšpektorov OSN, pričom na prípadnú vojenskú intervenciu je potrebný silný medzinárodno-právny základ.
Výsledná správa inšpektorov OSN o možnom použití chemických zbraní v Damasku by mala byť známa koncom tohto týždňa. Šéfovia diplomacií EÚ sa cez víkend zhodli na tom, že chemický útok na predmestí sýrskej metropoly z 21. augusta je zrejme dielom režimu prezidenta Bašára Asada, avšak s prípadným odvetným útokom počkajú, kým nebude zverejnená správa inšpektorov OSN.
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová označila tento útok za vážne porušenie medzinárodného práva, čo si vyžaduje "jasnú a ráznu odpoveď", ktorá má byť signálom, že "takéto zločiny sú neprijateľné a nemôžu zostať nepotrestané".
Na summite G20 podpísalo 11 krajín spoločnú deklaráciu, v ktorej použitie chemických zbraní v Sýrii odsúdili, pričom vyjadrili podporu medzinárodnému úsiliu zabezpečiť zákaz ich používania. Vyzvali na ráznu medzinárodnú reakciu, pričom podporili kroky, ktoré podnikli Spojené štáty a ďalšie krajiny s cieľom zabezpečiť zákaz používania chemických zbraní. V deklarácii sa konkrétne nespomína vojenský zásah ani iné záväzky krajín na podporu úderu zvažovaného Spojenými štátmi.
Biely dom v pondelok informoval, že počet signatárov sa rozšíril o ďalších 14. K pôvodným štátom, ktoré vyhlásenie podpísali - Austrália, Británia, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Kórejská republika, Saudská Arábia, Španielsko, Turecko a Spojené štáty, sa tak pridali Nemecko, Dánsko, Maroko, Katar, Spojené arabské emiráty (SAE), Estónsko, Chorvátsko, Maďarsko, Kosovo, Honduras, Rumunsko, Lotyšsko, Albánsko a Litva.
