WASHINGTON - Americký prezident Barack Obama dnes zaznamenal prvé významné víťazstvá v otázke vojenského zásahu v Sýrii. Svoj súhlas s použitím vojenskej sily v Sýrii vyslovil vodca republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov Eric Cantor, ktorý vyhlásil, že Obamovu žiadosť o vojenskú intervenciu v Sýrii podporí.
"Chcem hlasovať tak, aby mal prezident možnosť použiť v Sýrii vojenskú silu," citovala Cantora agentúra Reuters.
Cantorovo vyhlásenie prišlo po tom, čo podporu Obamovmu návrhu vyslovil aj predseda Snemovne reprezentantov, republikán John Boehner. Povedal, že Spojené štáty musia reagovať na použitie chemických zbraní v Sýrii a ukázať svojim spojencom, že keď treba, USA sa vedia postaviť na odpor.
V podobnom duchu reagovali aj iní významní republikánski a demokratickí členovia dolnej komory Kongresu.
Líderka demokratickej menšiny v snemovni Nancy Pelosiová vyjadrila presvedčenie, že Kongres použitie vojenskej sily v Sýrii schváli. Uviedla to po návrate z Bieleho domu, kde sa aj s ostatnými lídrami Kongresu zúčastnila na stretnutí s Obamom.
Na situáciu v Sýrii opäť reagoval aj francúzsky prezident Francoise Hollande, ktorý dnes vyhlásil, že ak americký Kongres zásah v Sýrii neschváli, Francúzsko nebude intervenovať samé. "Ak rozhodnutie (Kongresu) nebude pozitívne, sami konať nebudeme, ale nechceme sa vyhýbať povinnostiam a budeme podporovať opozíciu v Sýrii tak, aby to malo zmysel," povedal Hollande v Paríži po stretnutí s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom.
Izrael testoval rakety
Izrael oznámil, že v Stredozemnom mori odpálil raketu s cieľom otestovať izraelsko-americký protiraketový systém. Izraelské ministerstvo obrany uviedlo, že test sa uskutočnil o 08:15 SELČ, teda približne v čase, o ktorom informovalo Rusko. Izrael tak reagoval na zaznamenanie odpalu dvoch rakiet zo strednej časti Stredozemného mora ruským varovným systémom. Rakety mali smerovať na východné pobrežie, kde sa nachádza Sýria. Odpaly sa údajne uskutočnili o 10:16 moskovského času (8:16 SELČ). Ruský minister obrany Sergej Šojgu o nich informoval prezidenta Vladimira Putina. Ruská agentúra Ria Novosti citujúca zdroj z Damasku informovala, že dva balistické "objekty“ odpálené smerom na východné pobrežie spadli do mora.
Hovorca ministerstva oznámil, že odpálenie zachytila o 8.16 h SELČ radarová základňa pri meste Armavir v Krasnodarskom kraji, ktorá monitoruje Európu a Irán. Bližšie podrobnosti o tom, kto "objekty" odpálil a či bol zistený ich dopad, nezverejnili. Agentúra RIA Novosti neskôr s odvolaním sa na zdroj v Damasku uviedla, že "objekty" dopadli do mora.
Ruské veľvyslanectvo v Sýrii uviedlo, že sa neobjavili žiadne známky raketového útoku ani výbuchov v Damasku. Izraelská armáda oznámila, že nevie o žiadnom odpálení balistickej strely v Stredozemnom mori, informovala tlačová agentúra Reuters.
Ruské ministerstvo obrany predtým kritizovalo USA za umiestnenie vojenských lodí v Stredozemnom mori blízko Sýrie. Podľa hovorcu ministerstva to má negatívny vplyv na situáciu v regióne a zhorší to napätie, citovala ho tlačová agentúra Itar-TASS.
Hollande: EÚ sa musí zjednotiť v názore na Sýriu
Francúzsky prezident Francois Hollande v utorok vyzval členské krajiny EÚ na zjednotenie sa v názore na krízu v Sýriu a na potrestanie chemického útoku, ktorý má údajne na svedomí režim sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada. Hollande na tlačovej konferencii s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom uviedol, že "keď sa udeje masaker, svet je o ňom informovaný, sú predstavené dôkazy o vine a vinník je známy, musí prísť od medzinárodného spoločenstva očakávaná odpoveď". Podľa neho je totiž v hre "svetová bezpečnosť". S tým súhlasil aj Gauck, podľa ktorého je "neprijateľné, aby diktátor mohol beztrestne prelomiť takéto tabu a to bez dôsledkov". Podľa slov hlavy Nemecka by spoločný postoj mohol vzísť z rokovaní v rámci tohtotýždňového summitu krajín G20 v ruskom Petrohrade.
Americký prezident Barack Obama v sobotu potvrdil zámer zakročiť proti al-Asadovmu režimu v reakcii na chemický útok z 21. augusta, za ktorý je podľa USA, Francúzska a NATO zodpovedný. O zásahu však nechá najskôr hlasovať Kongres. Podobné hlasovanie v Británii sa však minulý týždeň skončilo fiaskom, keď parlament odmietol dať vláde premiéra Davida Camerona mandát na intervenciu. Prípadnému útoku bez súhlasu OSN odmietli vyjadriť podporu aj Nemci, Taliani či Poliaci. Akýkoľvek zásah jednoznačne odmietajú Rusko, Čína a Irán.
Francúzsko sa bez podpory amerického Kongresu do Sýrie samo nepustí
Ak americký Kongres nepodporí zásah proti Sýrii, Francúzsko sa samo do žiadnej intervencie nepustí, varoval dnes francúzsky prezident François Hollande. Paríž preto ohľadom vojenskej akcie počká až na rozhodnutie amerických zákonodarcov, informovali agentúry Reuters a AP.
Podľa agentúry AFP Hollande zároveň vyzval Európsku úniu, ktorá sa k sýrskej otázke stavia veľmi zdržanlivo, aby v nej zaujala jednotný postoj. Biely dom sa v týchto dňoch snaží presvedčiť nielen Kongres, ale aj svetové spoločenstvo o potrebe vojenského úderu proti Sýrii. USA tak chcú reagovať na údajný chemický útok sýrskeho režimu z 21. augusta. Obama počas dnešnej schôdzky s predstaviteľmi Kongresu upozornil, že vojenský úder v Sýrii má obmedziť kapacity režimu prezidenta Bašára Asada. Spojené štáty majú k sýrskej kríze vraj tiež pripravený širší plán, ako pomôcť rebelom bojujúcim proti vládnym silám.
Zásobovanie plynom narušila povstalecká sabotáž
Sýrski povstalci v utorok poškodili plynovod na severovýchode krajiny, čoho dôsledkom je zníženie denného objemu dodávok zemného plynu o približne 10 percent. Informovala o tom štátna tlačová agentúra SANA, podľa ktorej museli po sabotáži odstaviť plynárenský závod dodávajúci denne 1,5 milióna kubických metrov plynu. Samotný útok sa podľa jej údajov odohral 25 kilometrov severne od mesta Dajr az-Zaur, ktoré je správnym centrom rovnomennej provincie. Zodpovednosť pripisuje "ozbrojeným teroristom", čo je spojenie používané sýrskym režimom na označenie protivládnych síl. Agentúra tiež uviedla, že udalosť bude mať bližšie nešpecifikovaný vplyv na zásobovanie elektrární. Iná skupina "ozbrojených teroristov" údajne medzitým zaútočila na jeden z ropných vrtov pri meste al-Hasaka.
Infraštruktúra je v sýrskej občianskej vojne pravidelným terčom sabotáží, pričom spôsobené škody vláda vo februári vyčíslila na 11 miliárd amerických dolárov (8,35 mld. eur). Sýrske úrady v auguste uviedli, že denná produkcia plynu sa od začiatku konfliktu v marci 2011 znížila z 24 na 16,7 milióna kubických metrov.
Výbuch na sýrsko-tureckej hranici zabil šesť ľudí
Najmenej šesť mŕtvych si dnes vyžiadal výbuch na sýrsko-tureckej hranici. V tureckých médiách panuje zmätok, či to bolo na sýrskej alebo tureckej strane, uviedla agentúra Reuters. Podľa niektorých tureckých televíznych správ explodoval muničný sklad v okrese Altinozu v tureckej hraničnej provincii Hatay, zatiaľ čo podľa iných informácií vyletelo do povetria nákladné vozidlo prepravujúce šrot na sýrskej strane hraníc.
Zo Sýrie údajne utiekol forenzný expert s dôkazmi proti Asadovi
Do Turecka dnes utiekol sýrsky odborník na súdne lekárstvo s údajnými dôkazmi o tom, že prezident Bašár Asad vedel o marcovom chemickom útoku neďaleko Aleppa. S odvolaním sa na tureckú opozíciu v Istanbule to oznámila agentúra Reuters.
Abdal Tawwáb Šáhrur, predseda komisie súdneho lekárstva v Aleppe, po úteku do Turecka plánuje zverejniť dôkazy o účasti administratívy prezidenta Asada na chemickom útoku, ku ktorému došlo 19. marca v meste Chán al-Asal, uviedla hovorkyňa sýrskej opozičnej koalície.
Šáhrur má dokumenty, ktoré údajne dokazujú, že v Chán al-Asale došlo k nasadeniu chemických zbraní. Má vraj k dispozícii aj výpovede očitých svedkov, pochádzajúce z policajných zdrojov, ktoré sú v rozpore s oficiálnou verziou priebehu udalostí.
McCain podporí Obamov plán, ak to zastaví boje
Americký senátor John McCain povedal, že podporí žiadosť prezidenta Baracka Obamu o intervenciu v Sýrii, ak by tento krok "zmenil situáciu na bojisku". McCain pre stanicu NBC povedal, že nestačí len vyslať sýrskemu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi silný odkaz s obmedzenou odozvou. McCain tvrdí, že rozhodnutie o intervencii musí zahŕňať oslabenie sýrskych vzdušných síl. Podľa republikána totiž v Sýrii "neprebieha spravodlivý boj" a al-Asad má prevahu.
McCain si preto myslí, že ak "zelená" zo strany Kongresu nezmení vyváženosť moci v Sýrii a nedá povstalcom šancu, potom to „nebude mať želaný efekt“. Obamov bývalý rival v boji o Biely dom uviedol, že nemôže podporiť niečo, čo by mohlo byť z dlhodobého hľadiska odsúdené na neúspech.
Sýrska počítačová armáda zaútočila na stránku americkej námornej pechoty
Prosýrski hackeri zaútočili najnovšie na internetovú stránku americkej námornej pechoty, ktorá tejto zložke armády slúži na propagáciu a nábor nových síl. Počítačoví piráti na stránku "zavesili" vyhlásenie, ktorým vyzvali amerických vojakov na neposlušnosť v prípade, že Washington vydá rozkaz na začatie vojenskej operácie proti Sýrii.
Stránka www.marines.com bola v pondelok nefunkčná niekoľko hodín. K útoku sa prihlásila organizácia Sýrska počítačová armáda, ktorá sa nedávno priznala aj k znefunkčneniu internetových vydaní denníkov New York Times a Washington Post a k útoku na sociálnu sieť Twitter.
Na stránke americkej námornej pechoty sa počas najnovšieho útoku ocitlo šesť fotografií osôb oblečených v amerických uniformách, ktoré pred sebou držali rukou písané plagáty s nápisom: "V Sýrii nebojujem za al-Káidu". Ide o narážku na niektoré povstalecké skupiny, ktoré v Sýrii bojujú na strane opozície a súčasne sú napojené aj na teroristickú sieť al-Káida. Sýrska počítačová armáda vo vyhlásení pripomína, že provládna sýrska armáda je skôr spojencom ako nepriateľom amerických ozbrojených síl a že by teda mohli bojovať spoločne proti svojmu spoločnému nepriateľovi - terorizmu.
Hovorca americkej námornej pechoty Eric Flanagan uviedol, že pri počítačovom útoku neunikli žiadne strategicky dôležité informácie. Spresnil, že náborovú stránku spravovala komerčná firma, nie Pentagón. Informácia o počítačovom útoku sa objavila po tom, ako americký prezident Barack Obama oznámil zámer podniknúť vojenskú operáciu v Sýrii ako trest za použitie chemických zbraní armádou vernou sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Súčasne sa však bude snažiť získať nato súhlas Kongresu.
Biely dom poslal minulú sobotu Kongresu návrh rezolúcie, ktorá povoľuje Obamovi použiť vojenskú silu proti Sýrii. Rezolúcia detailne vysvetľuje tvrdenie americkej vlády, že Asadov režim pri útoku chemickými zbraňami z 21. augusta zabil vyše 1000 ľudí. Uvádza, že cieľom americkej odpovede je "odradiť, narušiť, zabrániť a oslabiť" schopnosť sýrskeho režimu použiť chemické zbrane. Rezolúcia povoľuje Obamovi použiť armádu, keď to bude považovať za "nevyhnutné a vhodné", aby dosiahol cieľ.
Návrh rezolúcie nestanovuje žiaden časový rámec pre intervenciu, konštatuje však, že krízu v Sýrii môže zažehnať iba politické riešenie. Senát bude o rezolúcii hlasovať najneskôr v týždni od 9. septembra.
Chemický útok zorganizoval al-Asad, tvrdia tajné služby
V deväťstranovej správe zverejnenej v pondelok večer sa uvádza, že al-Asadov režim zaútočil "konvenčným spôsobom v kombinácii s masívnym využitím chemických prostriedkov". "Sme presvedčení, že sýrska opozícia nedisponuje kapacitami na uskutočnenie operácie takéhoto rozsahu," uvádzajú francúzske zahraničné aj domáce bezpečnostné agentúry.
Spojené štáty aj Francúzsko napriek všeobecnej skepse tlačia na vojenský zásah v Sýrii v odpovedi na chemický útok, ktorý si údajne vyžiadal až viac ako 1400 obetí. Verejná mienka zo strany francúzskej aj americkej verejnosti však intervencii nie je naklonená. Sýrsky konflikt si za dva roky vyžiadal už viac ako 110-tisíc ľudí.
Francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault inkriminovanú správu tajných služieb prednesie aj v parlamente, kde je na stredu naplánovaná diskusia o riešení sýrskej krízy. Prezident Francois Hollande môže útok voči al-Asadovmu režimu nariadiť aj bez podpory poslancov, tí ho však vyzývajú, aby dal o tejto otázke hlasovať. O podporu zákonodarcov sa usiluje aj jeho americký kolega Barack Obama, ktorý bude členov Kongresu presviedčať o nutnosti zásahu v najbližších dňoch.
Zo Sýrie utiekli už dva milióny obyvateľov
Viac ako dva milióny Sýrčanov už utiekli zo svojej vojnou zmietanej krajiny, vyplýva z najnovších štatistík, ktoré v utorok zverejnila Organizácia Spojených národov. V porovnaní s obdobím spred roka ide až o desaťnásobný nárast. Okrem dvoch miliónov Sýrčanov, ktorí opustili svoju domovinu, eviduje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov ďalších 4,25 milióna Sýrčanov ukrývajúcich sa vo vlastnej krajine. Celkovo tak počet sýrskych utečencov dosahuje hrozivé číslo 6,2 milióna. To je až tretina z celkovej viac ako 20-miliónovej populácie.
"Sýria sa stala obrovskou tragédiou tohto storočia," uviedol v oficiálnej správe Vysoký komisár pre utečencov OSN António Guterres. Situáciu v krajine pritom označil za "humanitárnu kalamitu". Jediným pozitívom je podľa neho "ľudskosť susedných krajín, ktoré vítajú a chránia životy takého veľkého množstva utečencov". Najviac Sýrčanov (716-tisíc) našlo útočisko v Libanone, ďalej v Jordánsku (viac ako pol milióna), Turecku (460-tisíc), Iraku (168-tisíc) a Egypte (110-tisíc).
Švédsko ponúklo 8000 utečencom zo Sýrie trvalý pobyt
Švédsko udelí približne 8000 sýrskym utečencom povolenie na trvalý pobyt na svojom území. Týka sa to všetkých Sýrčanov, ktorí už dostali dočasný azyl, oznámil dnes švédsky migračný úrad. Rozhodnutie padlo so zreteľom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Sýrii a očakávanie, že tamojší konflikt ešte potrvá dlho, informovala agentúra DPA.
O trvalý pobyt vo Švédsku môžu požiadať tí Sýrčania, ktorí dostali povolenie na pobyt obmedzené na tri roky. Trvalý pobyt umožňuje utečencom požiadať o prisťahovanie rodinných príslušníkov, predovšetkým manželských partnerov a neplnoletých detí. Z praktického hľadiska však budú pri opätovnom spojení rodín stále existovať prekážky. Príbuzní v Sýrii musia pred odchodom požiadať o vízum. Švédske veľvyslanectvo v Damasku je síce otvorené, takéto žiadosti však nespracováva, preto ich musia podať na iných ambasádach v regióne, konštatoval vo švédskom rozhlase šéf migračného úradu Anders Danielsson.
Konflikt v Sýrii a ťažkosti pri snahe dostať sa k hraniciam európskych krajín vedú niektorých utečencov k tomu, že sa obracajú na prevádzačov. Švédske médiá v uplynulých dňoch informovali o viacerých zatknutiach ľudí podozrivých z prevádzačstva. Švédsky migračný úrad odhaduje, že do Švédska prišlo v minulom a tomto roku približne 14.700 žiadateľov o azyl. Za august 2013 registruje 1201 prípadov.
Biely dom pripustil zmeny v uznesení o útoku proti Sýrii
Biely dom je pripravený pozmeniť text pracovnej verzie uznesenia, schvaľujúceho vojenský zásah proti Sýrii, aby sa tak vyhovelo požiadavkám zákonodarcov. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované vládne zdroje. Americká vláda je otvorená zmenám "v rámci limitov, ktoré prezident už skôr objasnil," uviedol zdroj.
Snaha prezidenta Baracka Obamu presvedčiť Kongres, aby podporil jeho plán útoku na Sýriu, sa stretol s nedôverou zákonodarcov z jeho vlastnej Demokratickej strany (DP), ktorí vyjadrili obavy, že Spojené štáty by sa týmto krokom nechali vtiahnuť do nového konfliktu na Blízkom východe.
Dvojica vplyvných republikánskych senátorov - John McCain a Lindsey Graham - je presvedčená, že prezident má v úmysle viac, než iba vypáliť riadené strely na Sýriu, odhliadnuc od zámerov o podporu tamojšej opozície. McCain, ktorý dlhodobo presadzuje ráznejší prístup USA voči Sýrii, označil možné zlyhanie pri presadzovaní vojenskej pomoci silám, bojujúcim proti Asadovi, za "katastrofu".
Obama dúfa na summite G20 získať podporu útoku na Sýriu
Americký prezident Barack Obama vyzve krajiny, ktoré sa zúčastnia na summite G20 v Petrohrade 5. a 6. septembra, aby podporili útok USA na Sýria, aj keď jeho uskutočnenie bude závisieť od hlasovania amerického Kongresu. Summit sa bude niesť v znamení zhoršených vzťahov medzi Obamom a jeho ruským kolegom Vladimírom Putinom, ktorý urobil azda najviac na zmarenie akejkoľvek medzinárodnej akcie s cieľom odstrániť sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala v utorok, že verí v medzinárodnú dohodu ohľadne odpovede na údajné použitie chemických zbraní v Sýrii na summite v Petrohrade. Merkelová opakovane vylúčila účasť Nemecka na prípadnom útoku na Sýriu, no vyzvala krajiny G20, aby sa snažili presvedčiť hostiteľa summitu Putina, aby podporil nešpecifikované následky pre Sýriu. "Chceme využiť summit G20 a urobiť všetko, čo je v našich silách na dosiahnutie spoločnej pozície medzinárodného spoločenstva k Sýrii. Myslím, že je to v záujme každého," povedala Merkelová.
Rusko opakovane blokovalo všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN zamerané proti režimu Baššára al-Asada.
