ZÁHREB - Chorvátsko sa úderom dnešnej polnoci stalo 28. členským štátom Európskej únie. Je to ďalší medzník vo vývoji krajiny po vyhlásení nezávislosti od Juhoslávie v roku 1991. Zároveň ide o prvé rozšírenie EÚ od prijatia Bulharska a Rumunska v roku 2007.
Do ulíc chorvátskych miest prišli túto udalosť spolu s domácimi i zahraničnými politikmi privítať tisíce ľudí, aj keď nie všetci Chorváti členstvo krajiny v EÚ podporujú. Podľa agentúry APA sa to v nedeľu večer ukázalo v Splite, kde kontroverzný spevák Marko Perkovič "Thompson" pritiahol na tamojší štadión na svoj koncert viac divákov (okolo 40.000) ako ich prišlo na oslavy v Záhrebe (zúčastniť sa ich malo približne 10.000 ľudí).
Chorvátsky premiér Zoran Milanovič odmietol porovnanie členstva Chorvátska do EÚ s vstupom na palubu potápajúcej sa lode, keďže balkánska krajina i európsky blok zápasia s ekonomickými problémami. "Prítomnosť vás všetkých ma napĺňa pýchou a inšpiruje ma zdvihnúť tento pohár s ešte silnejším presvedčením, že je spolovice plný, nie spolovice prázdny," povedal Milanovič krátko pred polnocou na slávnostnej večeri pre 170 hostí.
Podpredsedníčka vlády Milanka Opačičová neskrývala problémy svojej krajiny, ale vstup do EÚ podľa nej otvára Chorvátsku nové príležitosti na ich vyriešenie. Kľúčovými problémami sú nezamestnanosť a nízke mzdy, Opačičová však vo Vukovare varovala, že "je to náš problém a EÚ ho za nás nevyrieši". Ďalej odmietla pochybnosti doma i v zahraničí, že Chorvátsko nie je pripravené na členstvo v EÚ. Naopak, Chorvátsko je "lepšie pripravené, ako niektorí starí členovia".
Mnohí Chorváti sa obávajú toho, že tvrdá konkurencia v EÚ zruinuje niektoré sektory národného hospodárstva a priláka prisťahovalcov, hľadajúcich prácu, čo by mohlo dostať trh práce pod ešte väčší tlak.
Prístupové rokovania, sprevádzané mnohými komplikáciami, trvali 2827 dní, uviedla tlačová agentúra HINA. Chorvátsko oficiálne požiadalo o členstvo v EÚ v Aténach vo februári 2003 a štatút kandidátskej krajiny dostalo v júni 2004.
V decembri 2004 Európska rada prijala rozhodnutie o termíne začatia prístupových rokovaní s Chorvátskom (17. marca 2005) za predpokladu, že krajina bude plne spolupracovať s haagskym tribunálom OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Túto podmienku však Záhreb podľa EÚ nesplnil a tak sa prístupové rokovania po intenzívnom diplomatickom úsilí začali až 4. októbra 2005.
Dôvodom odkladu bol bývalý generálplukovník chorvátskej armády Ante Gotovina, obvinený tribunálom OSN z vojnových zločinov, ktorých sa mal dopustiť počas operácie Búrka v auguste 1995. Gotovinu sa podarilo chytiť až v decembri 2005 na ostrove Tenerife. V apríli 2011 ho tribunál OSN odsúdil na 24 rokov odňatia slobody, ale vlani 16. novembra ho senát tribunálu v odvolacom konaní zbavil všetkých obvinení a nariadil jeho prepustenie.
