BRUSEL - Chorvátsku hrozia po iba takmer dvoch mesiacoch od vstupu do EÚ sankcie. Hovorkyňa eurokomisárky pre spravodlivosť Viviane Redingovej v pondelok potvrdila, že dôvodom je júnová kontroverzná novela týkajúca sa zatykačov a vydávania stíhaných osôb do zahraničia.
K zmene zákona došlo tesne pred júlovým vstupom balkánskej krajiny do bloku, čo sa stretlo s pobúrením Nemecka. Podľa Redingovej hovorkyne o ďalšom postupe rozhodnú lídri EÚ na svojom budúcotýždňovom rokovaní. Podpredsedníčka výkonného orgánu únie každopádne ešte minulý týždeň podotkla, že Záhreb tesne pred vstupom do bloku "jednostranne zmenil jeden z najdôležitejších zákonov únie".
Podľa nej preto nejde "iba o porušenie zákona, ale aj o porušenie dôvery". Ako povedala, "toto je potrebné napraviť, inak budú vzťahy medzi zvyškom EÚ a Chorvátskom poznačené dlhé roky". Redingová, ktorá sa Chorvátom vyhráža pozastavením dotácií, už v tejto veci napísala vláde v Záhrebe list s požiadavkou o odpoveď do piatka. Dodnes žiadna neprišla, potvrdila jej hovorkyňa.
Jadrom sporu je bývalý príslušník juhoslovanskej tajnej služby Josip Perkovič, ktorý je podozrivý z vraždy. Chorvátska polícia síce dostala európsky zatykač vydaný na neho, no nevyhovela mu, keďže podozrivý čin sa stal ešte pred rokom 2002.
Chorvátsky parlament totiž tri dni pred oficiálnym vstupom prijal kontroverzný zákon, podľa ktorého orgány v krajine nepovažujú zatykače týkajúce sa zločinov spáchaných pred viac ako desiatimi rokmi za platné. Legislatíva sa označuje za účelovú a "šitá na mieru" Perkovičovi.
Spor o jeho vydanie je jedným z hlavných medzi Chorvátskom a Nemeckom. Prejavilo sa to aj na oslavách vstupu balkánskej krajiny do Európskej únie, na ktorých nemecká kancelárka Angela Merkelová chýbala.
Perkovič bol vysoko postaveným členom komunistickej juhoslovanskej tajnej služby SDS a neskôr vstúpil aj do rôznych spravodajských agentúr v nezávislom Chorvátsku. V súčasnosti už je na dôchodku. Podozrievajú ho zo zosnovania vraždy Josipa Djurekoviča, bývalého generálneho riaditeľa chorvátskej ropnej firmy Ina, ktorý emigroval z Juhoslávie do Nemecka.
Zabili ho 28. júla 1983 neďaleko Mníchova. V súvislosti s vraždou nemecké súdy v roku 2008 poslali do väzenia Chorváta Krunoslava Pratesa, ten ale svoj čin údajne vykonal na príkaz juhoslovanskej tajnej služby.
