BRUSEL - Európsky parlament v týchto dňoch intenzívne diskutuje o legislatívnych návrhoch, ktoré majú zmeniť spôsob, akým internetové spoločnosti nakladajú s osobnými dátami užívateľov.
Brusel túto oblasť reguluje už teraz, príslušná legislatíva však pochádza ešte z roku 1995. Penetrácia internetu odvtedy závratne narástla a s ňou sa zásadne zmenil aj spôsob, akým poskytovatelia webových služieb zbierajú od užívateľov osobné dáta. Na svetovú sieť sa dnes denne pripojí až štvrť milióna obyvateľov Európskej únie.
Legislatívu má na starosti nemecký europoslanec z frakcie Zelených Jan Philipp Albrecht, ktorý je jej hlavným predkladateľom. So svojimi kolegami z Európskeho parlamentu o nej diskutuje už od roku 2012 v rôznych výboroch vrátane výboru pre občianske slobody. Ten bude mať v pripomienkovom konaní posledné slovo predtým, ako konečný text prerokujú s jednotlivými členskými štátmi na pôde Európskej rady. Súčasné írske predsedníctvo má záujem na tom, aby sa tento proces ukončil čo najskôr. O legislatíve by mal europarlament hlasovať začiatkom roku 2014.
Hlavným cieľom návrhov je, aby prevádzkovatelia internetových služieb zbierali len tie údaje, na ktoré dostali od užívateľov súhlas. Týka sa to napríklad sociálnych služieb ako Facebook alebo Twitter, ale aj internetových prehľadávačov vrátane gigantov Google a Yahoo. Túto otázku čiastkovo rieši už súčasná legislatíva, jej vymožiteľnosť v praxi je však často otázna.
"V súčasnosti riešime najmä problém definície toho, čo sú to vlastne osobné dáta," povedal Albrecht v stredu novinárom v Bruseli. Narážal pritom na prax, keď prevádzkovatelia zbierajú aj tie údaje, na ktoré nedostali vyslovený súhlas. Pre tento spôsob sa zaužíval pojem "profilovanie". Ide napríklad o zber takzvaných nepriamych osobných dát, na základe ktorých spoločnosti analyzujú správanie ľudí na webe a vytvárajú si ich profily.
Využíva to najmä Facebook, ktorý sleduje svojich užívateľov často aj bez toho, aby si to uvedomoval. Podľa Albrechta preto po 18 rokoch prišiel čas na to, aby EU zjednotila reguláciu v tejto oblasti a zabezpečila vyššiu ochranu citlivých dát Európanov pripájajúcich sa na web. Spoluautorkou návrhu je aj holandská europoslankyňa z frakcie liberálov Sophia int't Veld. "Nemôžeme chrániť len dáta, musíme chrániť predovšetkým ľudí," myslí si politička, ktorá pôsobí aj ako podpredsedníčka výboru pre občianske slobody.
Albrecht zároveň stručne zhrnul problémy, ktoré má nová legislatíva vyriešiť. Okrem definície osobných dát medzi ne patrí aj zavedenie povinnosti vymazať všetky údaje, ktoré o svojich užívateľoch zozbierali prevádzkovatelia internetových služieb. Návrh hovorí aj o sankciách v prípade porušenia ochrany dát - pokuty pre firmy by sa v tomto prípade pohybovali od 250-tisíc až po milión eur.
Konečná podoba legislatívy by mala byť známa v priebehu tohto roka. Pôvodný text však už teraz rozšírili o bezmála 4000 pripomienok, čo je absolútny rekord zo všetkých legislatív prerokovávaných na pôde Európskeho parlamentu.
