LONDÝN - Bývalá britská premiérka barónka Margaret Thatcher zomrela na následky porážky, informujú britské médiá. Konzervatívna politička zomrela vo veku 87 rokov. V rokoch 1979 až 1990 bola britskou premiérkou.
Oznámenie o smrti Margaret Thatcherovej so smútkom prijala kráľovná Alžbeta II., ako aj premiér David Cameron. "Stratili sme veľkú líderku, veľkú premiérku a veľkú Britku," reagoval na správy o úmrtí Cameron. Kvôli úmrtiu Thatcherovej sa Cameron má predčasne vrátiť z návštevy Španielska.
Podľa informácií BBC bude expremiérka pochovaná s rovnakými poctami ako Kráľovná matka a princezná Diana. Jej telo však nebude vystavené verejne, neželala si to. Štátny pohreb sa má konať v londýnskej Katedrále svätého Pavla.
"S veľkým smútkom som prijal informáciu o smrti barónky Thatcherovej. Jej pamiatka bude žiť ešte dávno po tom ako svet zabudne na sivé obleky dnešnej politiky," reagoval primátor Londýna Boris Johnson.
Barónka Thatcherová bola prvou ženou v histórií, ktorá zastávala britský premiérsky post, pripomína BBC. Svoju politickú kariéru začala už v roku 1959, keď získala poslanecký mandát. Ako premiérka sa preslávila najmä ekonomickými reformami. Dereguláciou trhu, znižovaním daní a privatizáciou štátnych podnikov sa jej začiatkom osemdesiatych rokov podarilo naštartovať Spojené Kráľovstvo ku ekonomickému rastu.
V zahraničnej politike úzko spolupracovala s vtedajším prezidentom USA Ronaldom Reaganom. Zdieľala jeho odhodlanie poraziť komunizmus a podporovala rozhodnutie NATO povoliť rozmiestnenie amerických rakiet Pershing v západnej Európe.
Už v osemdesiatych rokoch mala názory, ktoré by sa dnes označili ako euroskeptické. Hoci Európska únia ešte neexistovala, barónka Thatcherová otvorene nesúhlasila s návrhmi vtedajšieho Európskeho spoločenstva na väčšiu centralizáciu a federálne usporiadanie.
Najdramatickejším momentom jej kariéry bola Falklandská vojna. Argentínska vojenská junta vtedy obsadila Falklandské ostrovy, ktoré patria Veľkej Británií. V apríli 1982 tak vypukla Falklandská vojna, ktorú Británia vyhrala, keď sa jej podarilo Argentínčanov z ostrovov vytlačiť.
V júli roku 2011 ju podľa prieskumu verejnej mienky označili za najschopnejšiu britskú premiérku za posledných 30 rokov.
V posledných rokoch sa na verejnosti objavovala čoraz sporadickejšie. Mohol za to jej zhoršený zdravotný stav, keďže v roku 2002 utrpela niekoľko mŕtvic. Tú poslednú z 8. apríla 2013 už neprežila. Do histórie sa zapísala ako prvá žena na čele konzervatívcov, prvá britská premiérka a tiež najdlhšie pôsobiaci predseda britskej vlády v 20. storočí.
Britský premiér David Cameron dnes po oznámení úmrtia bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej prerušil svoju cestu po európskych krajinách. Informoval o tom jeho hovorca, ktorého citovala agentúra Reuters.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso dnes v mene Európskej únie vyjadril sústrasť nad úmrtím bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej. Barroso svoje stanovisko predniesol na tlačovej konferencii v Bruseli v prítomnosti slovenského premiéra Roberta Fica, s ktorým rokoval najmä o finančných vzťahoch medzi SR a EK.
"Bola to bez pochýb veľká štátnička, prvá premiérka v histórii Británie a hoci obozretná, ale zaangažovaná hráčka v Európskej únii," povedal Barroso na adresu zosnulej expremiérky.
Podľa Barrosa, ktorý vyslovil sústrasť britskej vláde a britskému národu, Thatcherová bude históriou vnímaná tak za jej príspevky ako aj za jej výhrady voči spoločnému európskemu projektu. Predseda EK pripomenul, že Thatcherová vo funkcii premiérky podpísala Jednotný európsky akt, bez ktorého by nevznikol jednotný európsky trh.
"Bola vedúcou hráčkou pri prijímaní stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, ktoré boli predtým za železnou oponou, do európskej rodiny. Ak si správne pamätáte, Británia pod vládou pani Thatcherovej bola veľmi priaznivo naklonená rozšíreniu Európskej únie," uviedol Barroso.
Predseda EK konštatoval, že vďaka politickému dedičstvu zosnulej expremiérky Británia zastáva dodnes svoje špeciálne miesto v rámci EÚ.
Profil Margaret Thatcherovej
Dlhoročná členka a líderka Konzervatívnej strany Margaret Thatcherová sa 3. mája 1979 stala prvou ženou v kresle predsedu vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Jej volebný úspech sa potom zopakoval ešte dva razy.
V prvom volebnom období bolo jej úlohou zvrátiť ekonomický pokles v krajine. Premiérka sa usilovala o vytvorenie hospodárstva založeného na slobode a hospodárskej súťaži. Presadzovala ekonomický liberalizmus, znižovanie daní, obmedzovanie imigrácie, obmedzovanie vplyvu odborov a silnú samostatnú zahraničnú politiku.
Stala sa symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "Železná lady". Verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Uprednostňovala nepriame dane, zoškrtala rozpočet, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Keďže aj po jej zásahoch nezamestnanosť stále rástla, na konci prvého volebného obdobia volebné preferencie konzervatívcov klesali. Od volebného neúspechu Thatcherovú napokon zachránil rozhodný postoj v otázke Falklánd, ktoré obsadila Argentína v roku 1982. Víťazná vojna o tieto ostrovy v Atlantickom oceáne Margaret Thatcherovú opätovne vyniesli na čelo vlády aj v roku 1983.
V druhom volebnom sa období Thatcherová zamerala na hospodárske reformy. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu a zatváraniu baní. Nakoniec boli jej reformy potichu akceptované. V ekonomike jej pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori. Ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať už tretie voľby.
V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala. Labouristi chytali druhý dych.
Na jeseň 1990 čelila premiérka ťažkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti premiérke sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole volieb predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Svoju rezignáciu podala 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa predsedom Konzervatívnej strany stal dovtedy málo známy John Major a zaujal kreslo premiéra.
"Železná lady" v roku 1990 opúšťala úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec (po lordovi Liverpoolovi). Jej úspech vyplýval z ekonomických reforiem a nefalšovaného vlastenectva – nekompromisnej obhajoby britských národných záujmov. Margaret Thatcherová vrátila Veľkej Británii sebavedomie.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová sa narodila 13. októbra 1925 v malom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu, v roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky, vyštudovala právo na Oxforde. V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni. V roku 1970 si energickú političku vybral Edward Heath za ministerku pre vedu a vzdelávanie. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Jej politika sa stala pojmom (thatcherizmus).
V roku 1990 získala Rad za zásluhy a v roku 1992 doživotný titul barónky. Je autorkou dvoch memoárových titulov – Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995). Po sérii problémov so srdcom v 90. rokoch sa Thatcherová utiahla do ústrania. Margaret Thatcherová sa v júni 2010 vrátila na krátku návštevu do londýnskeho sídla predsedu vlády na Downing Street. Asi 45 minút tam strávila bývalá konzervatívna politička so súčasným novým premiérom Davidom Cameronom pri šálke čaju.
