LONDÝN/CHICAGO - Artérioskleróza alebo vápenatenie ciev bola doteraz považovaná najmä za civilizačnú chorobu, spôsobovanú stravou s vysokým obsahom tukov, nedostatkom pohybu a fajčením. Medzinárodný tím vedcov však doteraz najrozsiahlejším štúdiom desiatok múmií zistil, že toto ochorenie sa vyskytovalo už pred viac ako 4000 rokmi a bude skôr prirodzenou súčasťou starnutia ľudí.
Vedci skúmali pomocou počítačovej tomografie 137 múmií zo starovekého Egypta, Peru, juhozápadu dnešných Spojených štátov a z Aljašky. U viac ako jednej tretiny mumifikovaných tiel zistili známky artériosklerózy, uviedli v štúdii, ktorú zverejnil britský časopis The Lancet.
Podľa tímu vedeného Randallom Thompsonom zo Saint Luke's Mid America Heart Institute v americkom Kansas City skúmané múmie pokrývajú obdobie viac než 4000 rokov a rôzne životné podmienky - od kultúr lovcov-zberačov po poľnohospodárske spoločnosti.
Múmie, ktoré nepochádzali z Egypta, neboli konzervované umelo, ale prirodzenými klimatickými procesmi. Je teda možné sa domnievať, že predstavujú prierez obyvateľstvom v tej dobe, povedal Thompson. To je v protiklade so spoločenskými elitami, ktoré mohli byť mumifikované v Egypte.
Vedci zistili, že starší ľudia boli náchylnejší na vznik artériosklerózy - tak ako je to v súčasnosti. Pohlavie, región a epocha na to nemali signifikantný vplyv.
Artérioskleróza sa doposiaľ vnímala skôr za civilizačnú chorobu, ktorá je častejšia so zvyšujúcim sa vekom, ale jej vznik podporuje predovšetkým strava s vysokým obsahom tukov, nedostatok pohybu a fajčenie. To môže viesť okrem iného k infarktu a mŕtvici. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je artérioskleróza v súčasnosti jednou z najčastejších príčin smrti na svete.
"Na základe výsledkov sme presvedčení, že naše chápanie príčin artériosklerózy je neúplné. Choroba nemusí nevyhnutne súvisieť s procesom starnutia," konštatoval Thompson.
