PRAHA - Štúdio 2 Českého rozhlasu sa stalo dnes popoludní dejiskom prvého prezidentského duelu Miloša Zemana a Karla Schwarzenberga v období pred rozhodujúcim druhým kolom volieb, z ktorých vzíde nástupca Václava Klausa na Pražskom hrade.
Obaja kandidáti hneď v úvode relácie uviedli, že ich prvá cesta po prípadnom zvolení za prezidenta ČR by viedla na Slovensko. Karel Schwarzenberg v reakcii na otázku politologičky Vladimíry Dvořákovej o jeho vzťahu k titulu knieža a k oslovovaniu krstným menom a k tomu, či tieto nie sú v rozpore s republikánskou a masarykovskou tradíciou, odpovedá, že sa identifikuje s tradíciou prvej republiky. Pripomína, že bol vychovaný v masarykovskom duchu. "Som Čechoslovák," konštatuje.
Zaujímavé odpovede priniesli reakcie kandidátov na otázku komentátora Hospodářskych novin Jindřicha Šidla, koho považujú za najlepšieho a koho za najhoršieho premiéra. Miloš Zeman najskôr vyjadril ľútosť nad tým, že nemôže menovať seba, aby za najlepšieho označil Josefa Tošovského a najhoršieho svojho nástupcu vo funkcii predsedu vlády Stanislava Grossa. Karel Schwarzenberg hovoril o tom, že všetci mali svoje prednosti i slabiny, vyzdvihuje však Václava Klausa za transformáciu ekonomiky a Miloša Zemana za stabilizáciu bánk.
Na otázku komentátora Českého rozhlasu Petra Nováčka o predstavách kandidátov týkajúcich sa zmien Ústavy ČR Schwarzenberg odpovedal, že by zaviedol väčšinový systém a priblížil by sa k anglickému modelu. Senát ako kontrolná inštitúcia by podľa jeho názoru mal byť volený pomerne. Kriticky sa vyjadril o rozdelení ČR na 14 relatívne malých krajov, ako aj na fakt, že krajské usporiadanie nerešpektuje historické hranice Čiech a Moravy.
Miloš Zeman by podľa vlastných slov presadzoval, aby si voliči tak v krajských, ako aj parlamentných voľbách mohli vyberať kandidátov z viacerých kandidátok. Upozornil však aj na nejasnosti, ktoré vidí v ústave v úprave konca mandátu vlády v demisii. Treťou zmenou by podľa neho mohla byť transformácia Senátu na zastúpenie regiónov.
Komentátor denníka Právo Alexander Mitrofanov sa zaujímal, do akej miery by nový prezident zasahoval do činnosti vlády a zúčastňoval sa na jej rokovaniach. Obaja uchádzači o Pražský hrad zhodne konštatovali, že by svoje predstavy deklarovali už v priebehu schvaľovacieho procesu legislatívnych noriem. Schwarzenberg uviedol, že by bol vzhľadom k vláde diskrétny a snažil by sa s ňou nájsť spoločnú reč, a to s výnimkou situácie, ak by sa vláda konala proti spojeneckým záväzkom ČR.
Karel Schwarzenberg sa v štúdiu podľa internetového portálu www.ceskyrozhlas.cz výrazne mračil a miestami chytal za hlavu, keď počúval reportáž z Ostravy, ktorej občania z bašty Miloša Zemana formulovali, prečo si neželajú v prezidentskej funkcii súčasného ministra zahraničných vecí. Opakovali sa pri tom argumenty, že nie je pravým Čechom, že žil v Rakúsku a že by nedokázal zaistiť sociálne istoty.
"Niektorých nepresvedčím, ale niektoré predsudky sú hlúpe," reagoval a dodal: "Prezident nemôže zaručovať sociálne istoty. Je pravda, že som v Rakúsku žil, ale nikdy som nebol rakúskym občanom," konštatoval a pripomenul, že niekdajšie Československo neopustil v roku 1948 dobrovoľne, ale že ho vyhnali komunisti. Československého občianstva sa nikdy nevzdal, dodal.
Miloš Zeman sa takisto ohradil voči kritike Pražanov, bašty Karla Schwarzenberga, ktorí ho označovali za bábku a spájali ho s ruskou ropnou spoločnosťou Lukoil. Na margo obáv, že sa po prípadnom zvolení za prezidenta bude chcieť pomstiť za nezvolenie na Pražský hrad v roku 2003, Zeman uviedol, že odvtedy uplynulo už desať rokov. Ak by sa ktorýkoľvek kandidát chcel dostať na Hrad preto, aby sa pomstil, nedostal by sa ani do druhého kola, mienil. "Nikdy v živote som sa nenechal manipulovať pánom Šloufom, ani pánom Kalouskom. Neželal by som si, aby český prezident bol bábkou niekoho doma alebo v zahraničí," cituje jeho slová internetový server iDNES.cz.
Na margo zahraničnej politiky sa obaja kandidáti zhodli, že by voči Európskej únii neboli tak odmietaví ako ich predchodca Václav Klaus. "Som za federáciu, všetko by som podpísal, ak by to parlament schválil," vyhlásil Karel Schwarzenberg. Súčasne však nesúhlasí so skôr deklarovaným názorom Miloša Zemana o možnom presune zahraničnej politiky na celoeurópsku úroveň. Na to ešte podľa vicepremiéra a ministra zahraničných vecí ČR ešte nenastal čas, aj keď presun právomocí do Bruselu bude pokračovať. Súhlasil by som s bankovou úniou. Čo sme potrebovali, to sme si vyrokovali, môžeme vstúpiť. Najskôr by sme však ale museli prijať euro, skôr to nemá zmysel, vysvetlil Karel Schwarzenberg.
Víťaz prvého kola prezidentských volieb Miloš Zeman si dokáže predstaviť spoločnú obrannú politiku, poukazuje na absenciu silnej celoeurópskej armády a ilustruje svoj postoj na príkladoch, keď európske krajiny nedokázali reagovať na konflikty, ako napríklad na Balkáne v 90. rokoch minulého storočia. Ohradil sa však proti tomu, že by kedy bol súhlasil s preventívnym útokom na Irán, čo pripisuje zlej interpretácii jeho slov. Reláciu moderoval Martin Veselovský a popri spomínaných novinároch bola v štúdiu aj Lenka Zlámalová z Lidových novin.
Oboch rivalov čaká už vo štvrtok prvý televízny duel vo verejnoprávnej ČT, ktorý v budúcom týždni budú nasledovať druhý rozhlasový v stredu 23. januára popoludní a druhý televízny vo štvrtok 24. januára večer v rovnakých médiách. Zaostať nechcú ani súkromné televízne stanice TV Nova a Prima Family. V druhej z nich sa už 18. januára večer objaví vo vysielaní program Prezidentský duel - finále, v prvej sa obaja súperi stretnú v dueli 23. septembra v hlavnom vysielacom čase.
