WASHINGTON - Čína bude s najväčšou pravdepodobnosťou do dvoch rokov disponovať jadrovými ponorkami, ktoré budú vyzbrojené balistickými nukleárnymi strelami, a ktoré budú schopné trvalo operovať na mori. Uvádza sa to v správe komisie, ktorú zriadil americký Kongres.
Najľudnatejší štát sveta je jediným medzi pôvodnými jadrovými mocnosťami, ktoré v súčasnosti rozširujú svoj nukleárny arzenál, píše sa v dokumente. K pôvodným jadrovým mocnostiam patria ešte Spojené štáty, Rusko, Británia a Francúzsko.
Teraz je Peking "tesne pred získaním jadrovej triády pozostávajúcej z medzikontinentálnych balistických striel odpaľovaných zo zeme, balistických rakiet odpaľovaných z ponoriek a strategických bombardérov", konštatuje sa v správe, ktorej autorom je americko-čínska ekonomická a bezpečnostná komisia (USCC).
Čína má už niekoľko desiatok rokov prevažne symbolickú flotilu ponoriek s balistickými strelami, až teraz ale bude mať "vo svojom strategickom arzenáli takmer nepretržitý námorný odstrašovací prostriedok", uvádza sa v texte komisie.
Ide o ďalší krok v modernizácii čínskeho námorníctva, do ktorého výzbroje v septembri pribudla prvá čínska lietadlová loď. Tú Peking získal úpravou vyradeného ukrajinského plavidla. Čínsky prezident Chu Ťin-tchao označil na včerajšom otvorení zjazdu Komunistickej strany Číny modernizáciu armády za jednu z priorít pre nadchádzajúce obdobie.
Rozmiestnenie ťažko sledovateľných ponoriek, ktoré vďaka jadrovému pohonu môžu takmer neobmedzene zotrvávať pod hladinou, a ktoré budú vybavené balistickými strelami s jadrovými hlavicami, môže mať zásadný vplyv na situáciu vo východnej Ázii. Taktiež môže zvýšiť napätie medzi USA a Čínou. Akékoľvek čínske úsilie zvýšiť odvetné kapacity proti potenciálnemu americkému jadrovému úderu navyše "nutne ovplyvní Indiu a Rusko pri ich posudzovaní vlastnej odstrašujúcej sily tvárou v tvár Číne", stojí v dokumente.
Čína doteraz nepodpísala kľúčové dohody o obmedzovaní a kontrole zbrojného arzenálu, ktoré by boli obdobou dohôd medzi Washingtonom a Moskvou. Americký Kongres by preto mal podľa komisie požadovať, aby americké ministerstvo zahraničia zahrnulo Čínu do diskusií o znižovaní počtu jadrových zbraní. Odhaduje sa, že Čína má okolo 240 jadrových hlavíc. Spojené štáty ich majú zhruba 5113.
