BRUSEL - Krajiny západného Balkánu, ktoré sa tešia z liberalizácie vízového režimu do krajín EÚ, musia sprísniť kontrolu nad migračnými tokmi svojich občanov do priestoru únie, ak nechcú čeliť neželaným dôsledkom, varoval dnes hovorca eurokomisárky pre vnútorné záležitosti Cecilie Malmströmovej.
"Masový nárast žiadateľov o azyl bez toho, aby mali dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany, v skutočnosti blokuje fungovanie azylového systému v mnohých členských krajinách únie," uviedol hovorca Michele Cercone. Varovanie predstaviteľa Európskej komisie (EK) prichádza ako reakcia na list ministrov vnútra zo šiestich krajín EÚ (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko), ktorí EK vyzvali, aby urýchlene prijala legislatívne opatrenia umožňujúce znovuzavedenie vízovej povinnosti vo výnimočných situáciách.
Varovanie sa týka Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska a Srbska, ktoré sú súčasťou schémy voľného vízového režimu do krajín Schengenskej zóny. Značná časť žiadateľov o azyl z týchto krajín pochádza z radov rómskeho etnika.
Podľa hovorcu EK prevažná väčšina azylantov z týchto krajín nemá skutočný dôvod na podanie žiadosti a upozornil, že v tomto prípade ide skôr o ekonomických migrantov ako o žiadateľov o azyl. "Liberalizácia víz bola veľkým prínosom, dosiahnutím veľkej slobody, avšak prináša so sebou aj veľkú zodpovednosť," povedal Cercone. A vyzval vlády, úrady a občanov piatich uvedených balkánskych krajín, aby dokázali, že si túto zodpovednosť uvedomujú.
Európska komisia od štátov západného Balkánu požaduje sprísnenie kontroly na hraniciach pri východe z krajiny, prehĺbenie spoločenského dialógu na túto tému a lepšiu integráciu sociálne znevýhodnených menšín, najmä Rómov, do väčšinovej spoločnosti.
Podľa hovorcu EK zatiaľ neboli vznesené konkrétne požiadavky na znovuzavedenie vízového režimu voči týmto krajinám, ale ak by nedošlo k riešeniu a náprave tejto situácie, krajiny, ktorých sa to týka, si musia byť vedomé možných dôsledkov.
