NEW YORK – Prvý človek, ktorý vkročil na povrch Mesiaca, je mŕtvy! Neil Armstrong skonal po operácii srdca, píše o tom americký USA Today.
O smrti Neila Armstronga informovala jeho manželka, ktorá uviedla, že po operácii srdca sa cítil v poriadku a doktori nepredpokladali žiadne komplikácie pri jeho zotavovaní. "S ľútosťou vám oznamujeme, že Neil Armstrong podľahol komplikáciám kardiovaskulárneho ochorenia. Neil bol náš milovaný manžel, otec, starý otec, brat a priateľ," uvádza v stanovisku jeho rodina.
Astronaut bol veliteľom misie Apolla 11, ktorá 20. júla 1969 pristála na Mesiaci. Sledovalo ju vtedy vyše 500 miliónov televíznych divákov po celom svete. Autor slávneho výroku „Je to malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo“ zomrel po operácii srdca, ktorú podstúpil ešte 8. augusta tohto roku, tri dni po svojich 82. narodeninách.
"Bol najlepší, bude mi veľmi chýbať," povedal jeho kolega z Apolla 11 Michael Collins. Ďalší z astronautov misie Apollo 11 Edwin "Buzz" Aldrin si myslí nasledovné: "Je to veľmi smutné," uviedol pre BBC. Obzvlášť preto, že nebudú spoločne ako jedna posádka pri 50. výročí misie. "Budem si ho pamätať ako veľmi schopného veliteľa," dodal Aldrin.
Slávna Misia Apollo 11
Práve Armstrong bol ten, ktorý ako veliteľ misie Apollo 11 oznámil pozemskej kontrole, že úspešne pristáli: "Houston, tu je základňa Tranquility. Orol pristál." Spolu s Buzzom Aldrinom strávil skúmaním mesačného povrchu asi dve a pol hodiny. Napriek neforemným vesmírnym skafandrom sa Armstrong a Aldrin pomaly pohybovali po Mesiaci a vyskúšali si jeho gravitáciu, ktorá je asi šesťkrát menšia ako na Zemi.
Fotografovali, zbierali vzorky kameňov a pôdy a rozmiestnili vedecké prístroje. Okrem toho na povrch Mesiaca umiestnili americkú vlajku a doštičku s nápisom: "Na tomto mieste ľudia z planéty Zem po prvý raz vstúpili na Mesiac. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva." Astronauti sa vrátili na Zem 24. júla. Slávna misia Apolla 11 bola Armstrongovou druhou a poslednou cestou do vesmíru
Neil Alden Armstrong sa narodil 5. augusta 1930 v mestečku Wapakoneta v americkom štáte Ohio. Prvý let zažil vo vtedy neobvykle nízkom veku šiestich rokov. Pilotný preukaz získal ako 16-ročný, ešte skôr ako vodičský preukaz. Armstrong slúžil v Kórejskej vojne ako letec a neskôr pracoval ako testovací pilot. Až na tretí pokus ho v septembri 1962 predstavili verejnosti ako budúceho astronauta. Prvý let do vesmíru absolvoval 12. marca 1966 ako veliteľ misie Gemini 8.
Misia Apolla 11 sa ukázala byť posledným letom Armstronga do vesmíru. O dva roky neskôr odišiel z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a stal sa na osem rokov profesorom leteckého inžinierstva na Univerzite v Cincinnati. V posledných rokoch žil v ústraní v oblasti Cincinnati so svojou manželkou Carol.
Skromný inžiniér v bielych ponožkách
Armstrong neobľuboval publicitu, médiám a verejnosti sa vyhýbal. Autogramy ani rozhovory poskytoval zriedka, občas vystúpil s prejavom. Sám sa v roku 2000 označil za zapáleného, ale obyčajného inžiniéra, ktorý nosí biele ponožky.
Napriek celosvetovej sláve sa počas celého zvyšku svojho života vyhýbal svetlám reflektorov. V roku 2005 v rozhovore pre CBS uviedol, že si nezaslúžil pozornosť, ktorú mu celý svet venoval za to, že bol prvým mužom na Mesiaci. "Nevybrali ma, aby som bol prvý. Vybrali ma len ako veliteľa toho letu a okolnosti ma napokon dostali do tejto úlohy," vysvetlil.
V roku 2010 verejne kritizoval amerického prezidenta Baracka Obamu za rozhodnutie zrušiť plány NASA na návrat na Mesiac. Tento krok označil za "zničujúci" pre americký vesmírny program.
