WASHINGTON - Spopolnené pozostatky legendárneho amerického astronauta a prvého človeka na Mesiaci Neila Armstronga v piatok pochovali do Atlantického oceánu. Deň po poslednej rozlúčke v Cathedral Church of Saint Peter and Saint Paul vo Washingtone sa o pohreb na palube plavidla USS Philippine Sea (CG-58) postarali americké námorné sily, v ktorých kedysi Armstrong pôsobil ako letec.
Na pohrebe sa zúčastnila aj jeho rodina, pričom popol do oceánu hodila Armstrongova manželka Carol a veliteľ Paul Nagy. Vdova po astronautovi, ktorý skonal 25. augusta vo veku 82 rokov, následne v súlade s tradíciou dostala 13 ráz zloženú americkú vlajku.
Neil Alden Armstrong sa narodil 5. augusta 1930 v meste Wapakoneta v Ohiu. Už od malička ho fascinovali lietadlá a ako tínedžer pracoval na neďalekom letisku. Ako 15-ročný absolvoval kurzy lietania a na 16. narodeniny získal licenciu pre pilotov. Ako pilot amerického námorníctva absolvoval počas kórejskej vojny 78 leteckých misií. Študoval letecké inžinierstvo na Purdue University v Indiane a neskôr získal magisterský titul z vesmírneho inžinierstva na University of Southern California. V roku 1955 sa stal testovacím pilotom na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii, kde vyskúšal viac ako 50 rôznych typov lietadiel. O sedem rokov neskôr ho predstavitelia NASA vybrali do tréningového programu pre astronautov v texaskom Houstone.
Slávnym sa stal 20. júla 1969, keď pred očami stoviek miliónov televíznych divákov a diváčok na celom svete vykročil na povrch Mesiaca. Týmto krokom, ktorý vytvoril prvú ľudskú stopu na mimozemskom vesmírnom telese, si zabezpečil postavenie hrdinu. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," boli jeho prvé slová po tom, ako vykročil na mesačný povrch. Veta sa navždy zapísala do histórie a na Zemi snáď nie je človek, ktorý by ju nepoznal. Zrnitý čierno-biely prenos vtedy podľa odhadov sledovalo asi 500 miliónov ľudí na celom svete. Spolu s Buzzom Aldrinom strávil skúmaním mesačného povrchu asi dve a pol hodiny. Napriek neforemným vesmírnym skafandrom sa Armstrong a Aldrin pomaly pohybovali po Mesiaci a vyskúšali si jeho gravitáciu, ktorá je asi šesťkrát menšia ako na Zemi. Fotografovali, zbierali vzorky kameňov a pôdy a rozmiestnili vedecké prístroje. Okrem toho na povrch Mesiaca umiestnili americkú vlajku a doštičku s nápisom: "Na tomto mieste ľudia z planéty Zem po prvý raz vstúpili na Mesiac. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva." Astronauti sa vrátili na Zem 24. júla. Slávna misia Apolla 11 bola Armstrongovou druhou a poslednou cestou do vesmíru. V septembri 1966 bol spolu s Davidom Scottom členom misie Gemini 8.
Po odchode z NASA v roku 1971 Armstrong učil vesmírne inžinierstvo na University of Cincinnati. Napriek celosvetovej sláve sa počas celého zvyšku svojho života vyhýbal svetlám reflektorov. V roku 2010 však verejne kritizoval amerického prezidenta Baracka Obamu za rozhodnutie zrušiť plány NASA na návrat na Mesiac. Tento krok označil za "zničujúci" pre americký vesmírny program. Začiatkom augusta tohto roku podstúpil srdcový bypass na uvoľnenie koronárnych artérií, avšak 25. augusta podľahol komplikáciám kardiovaskulárneho ochorenia.
