LONDÝN - Zhoršenie krízy v eurozóne by z krajín EÚ stojacich mimo menovú úniu najviac odniesla Veľká Británia nasledovaná Poľskom, Maďarskom a Českou republikou. Vyplýva to podľa agentúry Reuters zo štúdie, ktorú zverejnil britský inštitút Maplecroft.
Spomínané štáty sú citlivé na krízu v eurozóne vzhľadom na skladbu svojho obchodu a previazanosť bánk s menovým blokom. Štúdia zisťovala možné dopady prípadného ďalšieho prehĺbenia dlhovej krízy na 169 krajín. Analytici sa zamerali na to, aké hospodárske styky majú tieto štáty s krajinami eurozóny a aká je ich vlastná odolnosť voči ekonomickému útlmu.
"Dopady na tieto ekonomiky zahŕňajú zníženie priemyselnej výroby, stratu konkurencieschopnosti a štátne dlhy, ktoré by mohli dosiahnuť neudržateľných úrovní kvôli stúpajúcim výnosom (obligácií)," varoval Maplecroft.
Najmä britské rozpočtové problémy v kombinácii so silnými obchodnými väzbami na eurozónu "silne limitujú" schopnosť Londýna reagovať na ďalšiu hospodársku krízu v eurozóne, upozorňuje štúdia.
Zrútenie veľkých ekonomík eurozóny by zrazilo objem britského zahraničného obchodu o sedem percent a vyvolalo by straty bánk v objeme zodpovedajúcom siedmim percentám britského HDP, tvrdí ďalej Maplecroft.
Medzi 17 ekonomík, ktoré podľa štúdie čelia "extrémnemu riziku" v prípade prehĺbenia krízy, patria okrem vyšehradských krajín či Škandinávie tiež africké krajiny vyvážajúce komodity alebo inak silne závislé na stykoch s eurozónou - Pobrežie Slonoviny, Mozambik, Mauritánia a Maroko. V tesnom závese sú krajiny Arabskej jari ako Tunisko, Egypt a Líbya.
Silne vystavené riziku prehlbujúcej sa krízy sú veľké rozvíjajúce sa trhy Brazília, Rusko a India, stredne potom Čína.
Ekonomiky aj podniky môžu riziku čeliť diverzifikáciou obchodu alebo zameraním na domáci trh, radí pomocná riaditeľka Maplecroftu Mandy Kirbyová.
