MADRID - Španielsko oficiálne požiadalo krajiny eurozóny o finančnú pomoc, ktorú použije na konsolidáciu domácich bánk. O sume zatiaľ nehovorí. Malo by to však byť minimálne 100 miliárd eur. Tieto peniaze budú čerpané vrámci trvalého eurovalu. Našu účasť v tejto pomoci minulý týždeň schválil parlament.
Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos zaslal list so žiadosťou šéfovi Euroskupiny Jeanovi-Claudovi Junckerovi. List síce obsahuje oficiálnu žiadosť o finančnú pomoc, ale neuvádzajú sa v ňom detaily týkajúce sa úveru, ako sú jeho výška, úroky a splatnosť.
Podmienky úveru sa ešte len musia vyrokovať s krajinami eurozóny.
Podľa auditu španielske banky potrebujú dodatočný kapitál vo výške 62 miliárd eur. Luis De Guindos však zdôrazňuje, že konečná suma musí pokryť nároky všetkých bánk a má zostať ešte aj na bezpečnostný balíček.
Konkrétnu sumu na ozdravenie bankového sektora chce dať Madrid dokopy najneskôr do 9. júla, aby sa ňou mohli zaoberať ministri financií na najbližšom stretnutí skupiny Eurogroup.
Vláda nevylúčila, že peniaze pôjdu priamo do problémových bánk. Údajne to požaduje hlavne Nemecko a severské ekonomiky. Investori a ekonómovia sa obávajú, že pokiaľ by sa peniaze dostali na akýsi vládny medziúčet, mohlo by sa to negatívne prejaviť na vládnych dlhopisoch.
V ostatných týždňoch výnosy z 10-ročných španielskych dlhopisov boli na nevídanej úrovni viac ako 7 %, čo je dlhodobo neudržateľné. Sanácia bánk s úverom vo výške až 100 miliárd eur, ktorý už krajiny eurozóny prisľúbili, by mohli Španielsko neprimerane daňovo zaťažiť.
Španielský bankový sektor dnes dopláca na krach realitného trhu v roku 2008, po ktorom bankám zostali nedobytné úvery a problémové pozemky, či budovy za 184 miliárd eur. Ceny nehnuteľností klesli od roku 2008 o 25 percent a padajú ďalej. V Španielsku je to práve stavebníctvo a na neho nadväzujúce odvetvia, ktoré majú vysoký podiel na tvorbe národného dôchodku, preto mala realitná bublina v tejto krajine silnejší dopad. Navyše asi každý piaty Španiel nechodí do práce. Dôvodom vysokej nezamestnanosti je okrem ekonomických problémov i veľká ochrana pracovného trhu a silné odbory.
Španielska vláda údajne uvažuje aj o tom, že by straty z reštrukturalizácie domáceho bankového sektora zasiahli aj akcionárov finančných inštitúcií. Podobne tomu bolo aj v Írsku a hovorí sa o tom, že je to jedna z podmienok pre poskytnutie pomoci. Španielsko sa po Grécku, Írsku a Portugalsku stane štvrtou a doposiaľ najväčšou krajinou eurozóny, ktorá je nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc.
Podľa aktuálnej správy Banky pre medzinárodné vyrovnanie platieb vyplýva, že veľké banky nielen v Španielsku, ale kdekoľvek vo svete sa spoliehajú na to, že štát ich jednoducho nenechá padnúť. Inak povedané, budú nakoniec zachraňované z verejných financií, teda straty zaplatia daňoví poplatníci. Riziko je väčšie než by sa mohlo na prvý pohľad zdať a veľké banky už prestávajú budiť dôveru. Ratingová agentura Moody's pred pár dní dozadu znížila úverové hodnotenie 15 veľkých svetových bánk o jeden až tri stupne.
