ATÉNY - Gréci budú v nedeľňajších opakovaných voľbách rozhodovať o svojom ďalšom osude v rámci eurozóny i celej Európskej únie. Boj o 250 poslaneckých kresiel medzi sebou zvedú strany s veľmi odlišnými pohľadmi na ďalšie smerovanie krajiny.
Na jednej strane stoja radikálne strany na čele s Koalíciou radikálnej ľavice (SYRIZA) a na strane druhej konzervatívci z Novej demokracie (ND) spolu so socialistami z Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK). Kým prví menovaní chcú presadiť zrušenie medzinárodných dohôd o finančnej pomoci, druhí hovoria o nevyhnutnej potrebe dodržiavať podmienky poskytovateľov, ktorí Grécko výmenou za reformy a úsporné opatrenia zachraňujú pred finančným kolapsom.
Z májového hlasovania vyšla víťazne ND, tesne druhá skončila SYRIZA a tretí bol PASOK. Ani jednému z lídrov najsilnejších strán sa však nepodarilo sformovať vládu. Patovú situáciu vyriešilo až vypísanie opakovaných volieb. Grécku sa medzitým míňajú prostriedky na vyplácanie dôchodkov, miezd v štátnom sektore či na platby poisťovniam a nemocniciam. Podľa dostupných informácií by mala dočasná vláda vystačiť s peniazmi do 20. júna. Ak by sa k moci dostali radikáli, Európska únia a Medzinárodný menový fond avizujú odmietnutie ďalšej podpory, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k odchodu z eurozóny, návratu k drachme a jej následnej devalvácii.
Líder krajnej ľavice Aléxis Tsípras sa opakovane vyjadril, že je za zachovanie platnosti spoločnej európskej meny v Grécku, no odmieta nedôstojné zaobchádzanie s jeho vlasťou. Ako povedal začiatkom týždňa, v pondelok sa po voľbách "začne nová éra, éra rastu a prosperity a záchranné úvery budú minulosťou". Tsípras už avizoval, že si plánuje znížiť premiérsky plat o polovicu, zrušiť výhody politikom a dostať bankový sektor pod kontrolu štátu.
Podľa prieskumov bude súboj medzi ND a SYRIZA veľmi tesný, tretí by mali opätovne skončiť socialisti. Do procesu zostavovania vlády môžu zasiahnuť aj menšie strany, spomedzi ktorých najväčšiu pozornosť púta neonacistický Zlatý úsvit. Ten v májovom hlasovaní získal sedempercentnú podporu a 21 kresiel v pléne. Stal sa tak prvou krajne pravicovou stranou, ktorá sa dostala do gréckeho parlamentu od pádu vojenského režimu pred takmer 40 rokmi. Záujem verejnosti začiatkom júna vzbudil aj hovorca a poslanec Zlatého úsvitu Ilías Kasidiáris, ktorý priamo počas televíznej diskusie fyzicky napadol dve svoje krajne ľavicové protivníčky.
Pred nedeľňajším hlasovaní panuje v Grécku nervozita a neistota. Dokazujú to hromadné výbery peňazí z gréckych bánk či prevody do zahraničia. Klienti veľkých gréckych bánk si v posledných dňoch vybrali alebo previedli zo svojich účtov 500 až 800 miliónov eur. Lídri eurozóny sa obávajú, že odchod Grécka zo spoločnej menovej únie môže vyvolať turbulencie na finančných trhoch a ešte viac oslabiť neistú pozíciu Španielska alebo Talianska.
Grécky parlament má 300 kresiel a vládnu väčšinu teda tvorí najmenej 151 členov. Strany však v skutočnosti súperia len o 250 kresiel, keďže zvyšných 50 podľa gréckej ústavy pripadne víťaznej strane v záujme stabilnejšej vlády. Na vstup do zákonodarného zboru je potrebné získať minimálne trojpercentnú podporu voličov. Prvé predbežné výsledky by mali byť známe krátko po zatvorení volebných miestností, teda nedeľu neskoro večer. Právom voliť disponuje takmer 10 miliónov ľudí. V májových voľbách ho využilo 65 percent oprávnených voličov.
