VARŠAVA/BRATISLAVA - Európsky futbalový šampionát Euro 2012, ktorý od minulého týždňa hosťujú Poľsko a Ukrajina, má za sebou prvé športové víťazstvá, sklamania, škandály, bitky v uliciach aj strety s políciou. Čitateľovi Topiek Milanovi sa podarilo vychutnať si túto emóciami nabitú atmosféru priamo pred utorňajším zápasom Poľska s Ruskom a podľa neho sa nedá porovnávať s ničím iným, čo doteraz zažil. Ošiaľ a eufória, ktoré zasiahli celú krajinu, sprevádza obrovská národná hrdosť domácich. Jej prejavy vidno na každom kroku.
Vlakom do Varšavy
Už samotné cestovanie vlakom z Bratislavy do Varšavy bol pre Milana nezabudnuteľný zážitok. Do Poľska chodieva pravidelne, ale ešte sa mu nestalo, aby v nočnom spoji nemali voľné lôžko. Tentokrát sa však musel uspokojiť so sedadlom v šesťmiestnom kupé a po príchod do českého Bohumína si vychutnával ticho a pokoj, ktoré sa v stanici zmenili na neskutočný hurhaj. Do vlaku začali pristupovať fanúšikovia z Chorvátska, ktorí išli povzbudzovať svojich hráčov na zápas s Írskom.
"Zrazu sa natlačila obrovská masa ľudí, pozerám kockované červeno-biele tričká a naozaj ako švihom prútu bol vlak plný nielen Chorvátov, ale aj policajtov. Strážili nielen na peróne, ale po dvojiciach stáli aj v každom vagóne," hovorí Milan, ktorý bol rád, že na rozbláznených, pokrikujúcich, pripitých a neustále popíjajúcich mladíkov niekto dohliadal. Pri rozhovore s priaznivcami Dynama Záhreb si ani nevšimol, kedy ozbrojená česká polícia vystúpila a spoj prešiel poľské hranice. To, čo sa odohralo potom, označil za katastrofu.
"Pridali sa poľskí fanúšikovia, ktorí boli na rozdiel už od značne unavených a pitím zničených Chorvátov, plní elánu. Mal som zlé tušenie, že sa udeje niečo strašné, že sa pobijú. V Poľsku, čo som sa veľmi čudoval, bola len železničná polícia. Dvaja policajti dohliadali na celý vlak a ich pochôdzky boli čoraz zriedkavejšie. Posledné tri-štyri hodiny som ich nezazrel ani raz. To už Poliaci vytiahli pyrotechniku a nestrieľali ju von, ale vo vnútri," opísal Milan dramatické chvíľky s tým, že prestali rešpektovať aj zákaz fajčenia a vagónmi sa vznášali oblaky cigaretového dymu. Napriek tomu, že sa v chodbičkách stále častejšie vynárali hlúčiky Chorvátov, ktorých Poliaci podpichovali prehrou, nakoniec k stretu neprišlo a do Varšavy sa dostali bez ujmy.
Atmosféra v meste
Aj keď Slováci mali možnosť zažiť MS v hokeji, podľa Milana sa to v žiadnom prípade nedá porovnávať s Eurom. "Poliaci fakt žijú futbalom, väčšina z nich sa oblieka do národných farieb, dievčatá si lakujú nechty a maľujú sa podľa národných farieb, aj keď nie sú zápasy, nosia dresy a šály. Sú do toho úplne zbláznení. Už len ten vizuálny rozdiel je priepastný," spomína na svoje dojmy čitateľ, ktorého okamžite strhla všeobecná euforická nálada. Rovnako pochodili napríklad kanadskí turisti, ktorí síce neprišli kvôli šampionátu, ale nadšene fandili v hokejových dresoch.
Jediné negatívum, ktoré si všimol, boli ceny v reštauráciach v centre. Kde sa predtým dalo najesť za 25 zlotých (cca 5,8 eur), teraz svietilo aj 40 (cca 9,5 eur). "Všetko ťahali hore a z jedálnych lístkov vyhadzovali lacnejšie jedlá," uvádza Milan, podľa ktorého to domácim veľmi nevoňalo a doplnil aj ďalší postreh: "Zarážajúce napríklad bolo, keď som si s Poliakmi sadol do podniku, kde išiel futbal. Po chvíli sa objavila čašníčka a oboznámila nás s tým, že na jedno miesto treba skonzumovať jedlo minimálne za 50 zlotých. Tak som na ňu prehovoril maďarsky, netušila pravdepodobne o aký jazyk ide, ale znelo jej to cudzo a suma hneď padla. Pravdepodobne sa tým snažili odradiť domácich, aby im zostali miesta pre turistov, ktorí možno utrácajú viac."
Strach z diplomatických konfliktov s Ruskom
"Dosť veľa sa o tom hovorilo v poľskej televízii a Poliaci sa toho veľmi báli, pretože nemajú najlepšie politické a diplomatické vzťahy s Ruskom a nechceli tvrdo zasahovať proti ruským fanúšikom. Celý deň to tam znelo. Od ranných správ sa ničomu inému nevenovali. Diskusným reláciám s odborníkmi, politikmi, športovcami o diplomatických vzťahoch prenechávali rovnaký priestor ako samotnej športovej udalosti," vraví Milan, ktorý si všimol, že všetci zahraniční návštevníci fandili Poľsku a celkovo vládla protiruská atmosféra. Asi aj preto sa podľa neho polícia pri stretoch snažila správať zdržanlivo a nechcela sa nechať vyprovokovať. Napriek pokrikom a potýčkam zo strany poľských ultras držali pozície a tvárili sa nezainteresovane.
Počas zápasu s Ruskom
Lístky na poľské zápasy sú beznádejne vypredané a zohnať sa dajú iba na čiernom trhu, kde sa ceny samozrejme pohybujú v astronomických výškach. Väčšina fanúšikov, ktorí nechcú zostať trčať doma, preto prúdi do funzón s veľkoplošnou obrazovkou, tzv. zóny kibicow. Jedna z nich je aj pri zastávke metra Centrálna, ktorá dokáže poňať do stotisíc futbalových nadšencov, čo sa nezaobchádza bez násilností.
"Ako som vystúpil z metra, tak som asi po 20-30 minútach začul veľký krik, a na opačnej strane ulice uvidel policajtov. Tá ulica je naozaj široká, 4 prúdy na jednu aj druhú stranu. Zbehlo sa tam množstvo ťažkoodencov, lietali petardy, pyrotechnika, hoci boli zakázané. Videl som fľaše hodené medzi policajtov, ktorí zostávali pokojní a nepostupovali smerom k ľuďom. Usporiadatelia s ampliónmi sa snažili navigovať prítomných, keďže výtržníci sa zamiešali medzi troj-štvor-päťročné detí, školákov, ženy či starších ľudí," uviedol čitateľ, ktorý sa usiloval s priateľmi dostať na čo najbezpečnejšie miesto. Aj keď väčšina sa rozhodla z miesta šarvátky utiecť, našli sa aj takí, ktorí sa k nej pridali.
"Od siedmej hodiny večer bolo v centre minimum Rusov, inak by ich asi zlynčovali. Zóny kibicow však zvládli Poliaci fantasticky. Sú veľmi strážené a podliehajú prísnej kontrole. Na odloženie vecí tam fungujú úschovne. S väčším fotoaparátom ani dáždnikom sa dnu nedostanete," pochvaľuje si organizáciu Milan a nedá dopustiť ani na koordináciu po skončení zápasu: "Ťazkoodenci lemovali celú cestu od stanice Centrálna až po ďalšiu stanicu Polytechnika. Stáli v skupinkách pri budovách nie menej ako po 30. Nič nerobili, ani nereagovali na pokriky. V permanencii boli sanitky, ktoré v 5-minútových intervaloch premávali medzi dav a všade stáli neskutočné množstvá autobusov, ktoré sa snažili odviezť ľudí čo najskôr z toho miesta."
Na taký počet ľudí išlo naozaj o úctyhodný výkon, aj keď ani to nezabránilo pozápasovej roztržke. "Keď skončil futbal a my sme sa pokúšali vracať domov, strhla sa mela asi 50 metrov od nás. Tou stranou sa síce dalo prejsť, ale iba blázon by sa tam strkal. Medzi Poliakmi a policajtmi sa to pomaly zvrhávalo a v očiach ma zaštípal slzný plyn, ktorý k nám zavialo," spomína Milan s dôvetkom, že v takej chvíli sa len veľmi ťažko rozhoduje, ktorým smerom utiecť, pretože sa môže ukázať, že išlo o nesprávnu voľbu. O skutočných dôsledkoch konfliktu sa dozvedel až na druhý deň po návrate na Slovensko.
