VARŠAVA - Myšlienka vytvoriť v Európskej únii takzvanú bankovú úniu nič nerieši a problémy Európy môže naopak ešte zhoršiť. Vo svojom komentári v ekonomickom denníku Financial Times (FT) to napísal Krzysztof Rybinski, ktorý v minulosti pôsobil ako viceguvernér poľskej centrálnej banky a teraz je rektorom na univerzite. Rybinski polemizuje s komentátorom FT Wolfgangom Münchauem, ktorý bankovú úniu obhajuje.
Európska komisia minulý týždeň v návrhu odporúčania pre eurozónu uviedla, že menový blok by sa mal dohodnúť na bankovej únii, na spoločných eurobondoch a zvážiť priamu rekapitalizáciu bánk zo záchranného fondu ESM.
Bankovú úniu, ktorá by umožnila sprísniť dohľad nad veľkými európskymi bankami, presadzuje Európska komisia a Európska centrálna banka. Merkelová na pondelkovom stretnutí s predsedom Európskej komisie Josém Barrosom sprísnenie dohľadu nad bankami podporila.
"Nie je to dobrý nápad. Ak si úrady v EÚ (alebo v eurozóne) zvolia túto cestu, len tým prilejú oleja do plameňov krízy," píše Rybinski a opiera sa o tri hlavné dôvody.
"Po prvé, Nemecko nebolo ochotné garantovať záväzky za verejný dlh v eurozóne, ktorý vo väčšine krajín je 80 až 120 percent hrubého domáceho produktu. Prečo by teda malo prijať garanciu za oveľa väčšie sumy?" pýta sa Rybinski a dodáva, že v mnohých veľkých krajinách eurozóny predstavujú bankové záväzky viac ako 300 percent HDP.
"Ak niekto nechce platiť za obed, nedáva veľký zmysel ho nútiť, aby platil za obed, večeru, drahý koňak a ešte za cigaru," vysvetľuje poľský bankár svoju argumentáciu.
"Po druhé, v Portugalsku, Taliansku, Grécku a Španielsku máme pomalý útok na banky. Peniaze z nich odtekajú do dôveryhodnejších bankových sektorov v EÚ. Ako si môžeme byť istí, že keď vytvoríme jeden obrovský plán na poistenie a dohľad, nenaštartujeme tým pomalý útok na banky v celej EÚ? " kladie Rybinski ďalšiu otázku. Naznačuje tak, že peniaze by potom nemuseli odtekať len zo slabých krajín eurozóny do silnejších, ale z celej EÚ niekam za more.
"Po tretie, v mnohých krajinách teraz máme problém insolvencie štátov a bánk, nie problém likvidity. Problém insolvencie nie je možné riešiť tým, že poskytneme väčší kolaterál. Trhy už rovnako vedia, že kvalitného kolaterálu v eurozóne máme nedostatok," píše bankár.
Európski lídri by podľa Rybinského mali prestať otáľať a spoliehať sa na to, že túto situáciu ustoja do najbližších volieb. "Čím skôr sa insolventné banky a štáty dočkajú adekvátneho prístupu, tým lepšie pre daňových poplatníkov v EÚ. Politici by to už mali vedieť z príkladu Grécka pred dvoma rokmi," poznamenáva bankár.
