PRAHA - V máji 1942 bol tridsaťosemročný Reinhard Heydrich už vyše osem mesiacov najmocnejším mužom Protektorátu Čechy a Morava. Obergruppenführer SS a generál polície mal ako zastupujúci ríšsky protektor za úlohu potlačiť český odboj. Neľútostný nacista Heydrich odpor prakticky zdecimoval, napriek tomu nie celkom: pred 70 rokmi, 27. mája 1942, na Heydricha zaútočili parašutisti Jozef Gabčík a Jan Kubiš vyslaní z Británie. Heydrich následkom atentátu 4. júna podľahol.
Pomôcť domácemu odboju proti nacistom sa rozhodla koncom roka 1940 i československá exilová vláda v Londýne. Počítalo sa s vyslaním špecialistov na sabotáže do Protektorátu, po nástupe Heydricha na Pražský hrad koncom septembra 1941 bolo rozhodnuté o rozšírení činnosti o atentáty a fyzické likvidácie nacistov a zradcov. Koncom decembra 1941 potom boli na území Protektorátu vysadené tri výsadky (Silver A, Silver B a Anthropoid), v poslednom z nich boli aj dvaja autori atentátu na Heydricha.
Pôvodne mali Čech Kubiš so Slovákom Gabčíkom na Heydricha zaútočiť v blízkosti jeho sídla v Panenských Brezanoch, neskôr miesto ale zmenili. Heydrichovi sa tak stala osudnou cesta v Prahe-Libni, kadiaľ takmer každý deň prechádzal. V ostrej zákrute neďaleko Bulovky muselo protektorovo vozidlo spomaliť a stal sa ľahkým terčom.
Onoho májového rána sa ponáhľal Heydrich na Pražský hrad a potom do Berlína, kde mal osobne informovať Adolfa Hitlera o situácii v Čechách a na Morave. Do Prahy odchádzal s hodinovým oneskorením, až okolo desiatej, keď už jeho príchod netrpezlivo očakávala trojica parašutistov - ku Gabčíkovi s Kubišom sa pridal Josef Valčík z výsadku Silver A. O pol jedenástej konečne mohol Valčík vreckovým zrkadlom signalizovať, že sa Heydrichov mercedes objavil na dohľad.
Do zastávky v zákrute v tej chvíli práve vchádzala električka a protektorov vodič ešte viac spomalil. Pomaly idúcemu vozidlu najprv vstúpil do cesty Gabčík, ktorý sa pokúsil vystreliť zo samopalu. Jeho Stenu sa ale v hlavni vzpriečil náboj a nevyšla ani rana. V zálohe bol ale ešte Kubiš, ktorý neváhal a na protektorov automobil hodil bombu. Netrafil sa síce do vozidla a bomba vybuchla pred pravým zadným kolesom, úlomky ale Heydricha vážne zranili. Explózia bola tak silná, že vyrazila okná aj električke. Celú situáciu uľahčil aj Heydrich, ktorý nariadil vodičovi zastaviť a navyše v aute vstal.
V následnom zmätku sa podarilo všetkým trom útočníkom uniknúť. Zhruba pol hodiny po útoku skončil protektor v nemocnici na Bulovke, kde lekári konštatovali zlomené rebro, pretrhnutú bránicu a poškodenú slezinu. Popoludní Heydricha operovali a jeho stav sa zlepšoval. Začiatkom júna sa ale rozvinula infekcia a organizmus, oslabený odstránením sleziny, už nedokázal vzdorovať. Heydrich, okrem iného spoluautor takzvaného konečného riešenia židovskej otázky, zomrel o pol piatej ráno 4. júna.
Útok nezostal bez následkov. Okamžite po atentáte bolo vyhlásené stanné právo a začali masové popravy. Výsadkári - nielen Gabčík, Kubiš a Valčík - sa pred pátraním skrývali vyše tri týždne, nakoniec ich ale zradil jeden z nich - Karel Čurda. Po ťažkom boji zahynulo sedem parašutistov 18. júna v pravoslávnom chráme Cyrila a Metoda v pražskej Resslovej ulici. Nacistický teror vyvrcholil v júni 1942 vyhladením obcí Lidice a Ležáky. Za druhého stanného práva, ktoré sa skončilo 3. júla 1942, zahynulo vyše 3000 ľudí.
Atentát na Heydricha, najväčší čin domáceho protinacistického odboja v Európe, posilnil pozíciu československej exilovej vlády. Aj vďaka nemu západné mocnosti odstúpili od mníchovskej zmluvy.
Po vojne sa komunisti dlhé roky snažili znížiť význam atentátu a prezentovať ho ako zbytočný hazard s krvavou dohrou. Autor atentátu plukovník František Moravec bol vyhodený z armády a musel odísť do exilu. Udalosť v Libni vyše 60 rokov nič nepripomínalo, až po 67 rokoch tu v máji 2009 odhalili pamätník operácie Anthropoid.
