WASHINGTON/PRAHA - Theodore Kaczynski bol mimoriadne nadaný študent a už v 16 rokoch získal tento geniálny matematik štipendium na Harvardovej univerzite. Tu promoval ako jeden z najsľubnejších absolventov a po získaní doktorátu učil na vysokej škole. Nádejnú vedeckú dráhu ale opustil. Žil ako pustovník v horskom zrube v štáte Montana, kde vyrábal pumy a odkiaľ útočil proti svojim domnelým nepriateľom. Zabil troch ľudí a do dejín vstúpil pod menom Unabomber, pretože útočil proti univerzitám a leteckým spoločnostiam. Za 16 teroristických útokov v rokoch 1978-1995 bol v roku 1998 odsúdený na doživotie. Včera sa vo väznici vo Florence v Colorade dožil 70 rokov.
Kaczynski motivoval svoje činy odporom k priemyselnej civilizácii a láskou k prírode. Výbušniny zasielané obetiam poštou vyrábal tak precízne, že po dobu 17 rokov nemala polícia takmer žiadnu stopu. Prvýkrát dal o sebe vedieť v roku 1978, kedy chcel pomocou listovej bomby zabiť profesora Juhozápadnej univerzity na predmestí Chicaga. Po ďalších desiatich útokoch si v roku 1985 vyžiadala Unabomberova nálož prvú obeť, ktorou sa stal sacramentský obchodník s počítačmi. Po ďalších deviatich rokoch s ďalšími tromi bombovými útokmi usmrtila balíčková bomba v štáte New Jersey vedúceho pracovníka jednej newyorskej reklamnej spoločnosti. Posledný útok, ktorý Unabomber uskutočnil v apríli 1995, usmrtil lobistu drevárskych spoločností v Kalifornii.
Unabomberove nálože vybuchovali v kanceláriách a domovoch vedcov, jedna v lietadle, v kanceláriách firiem zaoberajúcich sa ťažbou dreva a ďalších inštitúcií, ktoré podľa jeho názoru ohrozujú prírodu a životné prostredie a zneužívajú technický pokrok. Vďaka tomu tiež dostal prezývku Unabomber (University and Airline bomber). Okrem troch obetí si jeho útoky vyžiadali ťažké zranenia 23 osôb.
Dlhých 17 rokov unikal Unabomber polícii, koniec príbehu si však napísal sám. V júni 1995, pravdepodobne z ješitnosti, požiadal denníky The New York Times a The Washington Post, aby zverejnili jeho politický manifest Industriálna veda a jej budúcnosť. Sľúbil, že v prípade, keď tak urobia a budú aj v budúcnosti zverejňovať jeho obsiahle články, s terorizmom prestane. Hlavnou myšlienkou manifestu bol konflikt medzi prírodou a technikou, ktorý môže viesť k záhube ľudstva. Podľa odborníkov celé pasáže tohto textu opísal nórsky atentátnik Anders Behring Breivik, ktorý vlani v júli zabil pri útoku v Osle a pri masakri na ostrove Utöya 77 ľudí.
Na stopu Unabombera upozornil políciu Kaczynského mladší brat David, ktorý po prečítaní manifestu svojho brata našiel mnoho paralel s listami, ktoré písal jeho brat domov. David Kaczynski potom získal vypísanú odmenu vo výške jeden milión dolárov. Z prijatej sumy zaplatil poplatky a dane a zvyšok venoval obetiam kriminálnych činov spáchaných paranoidnými schizofrenikmi.
Polícia zadržala Kaczyńského v jeho primitívnom zrube v Lincolne v štáte Montana v apríli 1996. Tu žil ako pustovník a živobytie si obstarával na záhrade svojho zrubu. V najbližšej knižnici si požičiaval odborné knihy o matematike a fyzike. Kaczynského advokáti chceli obhajobu založiť na tom, že ich zverenec trpí schizofréniou. Obžalovaný to ale odmietal a v januári 1998 sa pokúsil vo väzení o samovraždu obesením. V máji 1998 Kaczynského odsúdili na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.
Doživotný trest si odpykáva v najprísnejšej americkej väznici vo Florence v Colorade. Tá sa označuje ako "Supermax", pretože má "supermaximálny" stupeň ochrany, a medzi jej neslávne preslávených obyvateľov patrí napríklad Zacarias Moussaoui, odsúdený na doživotie za podiel na teroristických útokoch z 11. septembra 2001, a ďalší známi teroristi spojení s teroristickou sieťou al-Káida, americký pravicový extrémista Eric Rudolph, ktorý spáchal bombový útok na olympijských hrách v Atlante v roku 1996, alebo napríklad aktér jednej z najväčších špionážnych afér v USA Robert Hanssen.
Vo väzení sa Kaczynski venuje písaniu, predvlani vydal knihu Technologické otroctvo. Proces s ním označoval za politickú záležitosť, ktorá mala diskreditovať jeho myšlienky. Vlani sa v súdne nariadenej dražbe Unabomberových osobných vecí vybralo 230-tisíc dolárov, ktoré dostali obete útokov a pozostalí.
