ZELOW/PRAHA - Pred 100 rokmi sa 19. mája 1912 narodil vojnový veterán a evanjelickým kňaz Jan Jelínek, ktorý za druhej svetovej vojny zachránil životy desiatok ľudí. Stalo sa tak počas jeho pôsobenia v českej obci Kupičov vo Volyni na území dnešnej Ukrajiny.
Jelínek, ktorý zomrel v decembri 2009, bol potomkom slovenských pobelohorských exulantov. Narodil sa v poľskom Zelowe, ktorý vtedy patril pod cárske Rusko. Strednú školu študoval v Košiciach a v Kupičove začal kázať už pred vojnou.
Vo Volyni bola v tej dobe situácia veľmi napätá a predovšetkým medzi Ukrajincami a Poliakmi dochádzalo k národnostným bojom. Ľudia z okolitých dedín preto utekali do Kupičova, kde im Jelínek ponúkal pomoc bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie. Pomáhal tiež židovským rodinám, ktorým hrozilo nebezpečenstvo od Nemcov.
V roku 1944 Jelínek vstúpil do československej armády. Pôsobil na východnom fronte, pracoval v zbrojnom sklade. Po vojne sa usadil v Oráčove u Rakovníka, kde pôsobil ako duchovný. V roku 1958 bol odsúdený na dva roky väzenia kvôli údajnému poburovaniu. Skutočným dôvodom však bol jeho nesúhlas s kolektivizáciou poľnohospodárstva. Po prepustení z väzenia žil v Prahe a pracoval ako robotník a závozník v závode Farby a laky.
Po odchode do dôchodku v roku 1972 sa mohol vrátiť do Oráčova. Snažil sa získať štátny súhlas, aby mohol znovu pôsobiť ako duchovný a nakoniec sa aspoň stal pomocným farárom bez nároku na plat. Po páde komunistického režimu v roku 1989 pôsobil až do roku 2005 ako kazateľ v Oráčove a v Podboranoch. Zomrel vo veku 97 rokov.
