BERLÍN/PRAHA - Zatváranie očí nad realitou a zľavenie z ekonomických nárokov bolo od začiatku chybou, ktorá priviedla euro tam, kde je teraz. Uviedol to nemecký týždenník Spiegel s odvolaním sa na novo odtajnené dokumenty z rokov 1994 až 1998.
Politici, predovšetkým vtedajší nemecký kancelár Helmut Kohl, zámerne ignorovali varovanie expertov, že niektoré krajiny nie sú na prijatie eura pripravené a z politických dôvodov zatvárali oči nad porušovaním vopred dohodnutých pravidiel. Informoval portál ihned.cz.
Za slabý článok vtedy označovali predovšetkým Taliansko. Kohla varovali, že krajina nezvláda štátny dlh a na splnenie aspoň časti kritérií si pomáha účtovnými trikmi či čisto dočasnými opatreniami. Odborníci tiež upozorňovali, že opatrenia na ozdravenie verejných financií budú porušené, akonáhle po zavedení eura v roku 1999 opadne najväčší politický tlak.
Podľa v Maastrichte dohodnutých podmienok mohli k spoločnej mene pristúpiť iba krajiny, ktorých štátny dlh nepresiahol 60% ročného HDP a ročný deficit mal byť pod tri percentá. Avšak pri kritériu 60% politici pripustili výnimky, ak krajina dlh "rýchlo znižuje". Taliansko malo v tej dobe dlh dvojnásobný a znižovalo ho mravčím tempom. Nemecký kancelár ale presvedčil ďalších európskych lídrov, že nie je možné nechať jednu zo zakladajúcich krajín EÚ stať mimo.
Prižmúrenie očí politikov nad Talianskom viedlo k ďalšej zásadnej chybe o dva roky neskôr, ktorou bolo prijatie Grécka do eurozóny, píše Spiegel. Rad dokumentov prichádza so závažnými podozreniami. Napríklad list nemeckého vládneho činiteľa z februára 1997 krátko po nemecko-talianskom summite vyjadruje údiv nad tým, že talianske čísla o deficite sa líšia od údajov MMF a OECD. Neskorší šéf výkonnej rady ECB Jürgen Stark, ktorý vtedy pôsobil na nemeckom ministerstve financií, dokonca vinil vlády Talianska a Belgicka z ohrozovania nezávislosti ich centrálnych bánk, práve v súvislosti s dlhovými problémami.
