PRAHA - Zmluvy Európskej únie nepočítajú s možnosťou, že by niektorý z členských štátov mohol opustiť eurozónu. Napriek tomu to podľa expertov možné je. Euro by dokonca mohlo zostať oficiálne grécku menou, ale s určitými obmedzeniami. Nasledujúci text je odpoveďou na niekoľko zásadných otázok.
1) Ako by sa odchod Grécka z eurozóny odohral?
Základný scenár počíta s tým, že grécke úrady by sa na dátume opustenia eurozóny vopred dohodli s ostatnými členskými štátmi, ktoré platia európskou jednotnou menou. Takáto dohoda by počítala s tým, že od určitého dátumu by všetky platy, záväzky a penzie v Grécku boli vyplácané v drachme. Táto zmena by sa dotkla aj bankových vkladov, pričom eurá za drachmy by Grécko vymenilo v pomere 1:1. O skutočnom kurze staronovej gréckej meny by však v nasledujúcich dňoch po opustení eurozóny rozhodli finančné trhy. Grécku menu by tak stretla citeľná devalvácia.
2) Zostalo by Grécko členom Európskej únie?
Vystúpenie Grécka z EÚ by nanajvýš pravdepodobne nasledovalo po tom, čo by tamojší politici odmietli splniť záväzky, ktoré majú voči medzinárodnému spoločenstvu a voči jednotlivým štátom. Grécko by sa tak s európskou dvadsaťsedmičkou muselo zhodnúť na pokračovaní vlastného členstva. Ak by sa nezhodli, muselo by z EÚ vystúpiť a znovu podať žiadosť o členstvo. K vystúpeniu Grécka z únie by však bol potrebný súhlas všetkých členských štátov.
To nie je nepredstaviteľné v prípade, že by Gréci odmietli plniť záväzky, ktoré majú voči záchrannému fondu eurozóny (EFSF), Európskej centrálnej banke a voči Medzinárodnému menovému fondu. Ak by sa tento scenár naplnil, Grécko by sa pripojilo ku krajinám ako Zimbabwe, Somálsko a Sudán, ktoré tiež nesplnili svoje záväzky voči MMF.
V prípade, že by sa Grécko k svojim záväzkom prihlásilo, je možné, že by členom EÚ mohlo zostať.
3) Môže Grécko vystúpiť z eurozóny bez toho, aby sa porušili príslušné zmluvy?
Porušenie zmlúv EÚ nie je pre štáty európskej dvadsaťsedmičky ničím novým. Zmluvy napríklad obsahujú ustanovenia, že jednotlivým krajinám eurozóny nie je možné finančne pomôcť, a eurozóna tak napriek tomu robí. V EÚ je tak všetko otázkou rokovaní a zmluvy nutne nepredstavujú "múr". Existuje však značné riziko, že by sa z gréckeho vystúpenia mohol stať precedens, ako často varuje šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Vystúpenie Grécka by tak mohlo citeľne oslabiť legislatívnu súdržnosť eurozóny.
4) Mohli by Gréci aj naďalej platiť eurom bez toho, aby boli členmi eurozóny?
Bezpochyby, hoci sa táto možnosť v oficiálnych komentároch príliš neobjavuje. Aj po prechode na drachmu by v bežnom platobnom styku dominovalo euro. Bolo by to minimálne do doby, než by drachma našla na trhu skutočnú hodnotu. Drachmu by do tej doby nemalo zmysel držať, pretože by hodnotu rýchlo strácala.
Grécko by mohlo euro tiež udržať ako oficiálnu menu. Funguje tak napríklad Čierna Hora, kde je euro národnou menou. Vystúpením z eurozóny by však Grécko prišlo o možnosť požičiavať si z Európskej centrálnej banky. Len vďaka tejto možnosti pritom v súčasnosti prežívajú grécke banky. Krajina by navyše stratila veľmi cenné kreslo v rade ECB.
Grécko by samozrejme nemalo možnosť eurá tlačiť a muselo by ich dovážať z iných krajín, tak ako to robí aj Čierna Hora. Grécka centrálna banka by síce niektoré právomoci nadobudla, ale menová politika by bola de facto naďalej vytváraná ECB a grécka centrálna banka by ju len kopírovala.
5) Čo by sa stalo s gréckym dlhom?
Dlh by bol v podstate rozdelený na dve kategórie. Na peniaze, ktoré krajiny dlhujú veriteľom a na peniaze, ktoré grécky bankový systém dlhuje ECB. Oba tieto dlhy spadajú pod medzinárodné právo a ich vysporiadanie by muselo byť vyriešené prostredníctvom rokovaní s veriteľmi. Dlh voči domácim veriteľom by bol automaticky z eur prevedený na drachmy, a devalvácia by ho tak citeľne zmenšila.
6) Čo by sa stalo s gréckymi bankami?
V súčasnosti sa grécke banky v podstate nachádzajú v platobnej neschopnosti kvôli odpisom, ktoré ich postihli pri nedávnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu. Podľa dohody, ktoré reštrukturalizáciu sprevádzala, by však mali získať nový kapitál, ktorý ale zatiaľ nemajú.
Veritelia Grécka dali stranou celkom 35 miliárd eur ako takzvané "posilnenie zástavy" (collateral enhancement). Ide o akúsi formu ochrany, ktorá ECB umožňuje predstierať, že gréckym bankám v úpadku v podstate nepožičiava, ale opak je v skutočnosti pravdou a peniaze z centrálnej banky do finančných ústavov naďalej plynú.
Ak by Grécko opustilo eurozónu, šlo by v tomto prípade o jeden z najväčších problémov. Grécke banky by zo dňa na deň padli a Európskej centrálnej banke by zostali nesplatené úvery za zhruba 160 miliárd eur a v podstate bezcenné grécke dlhopisy.
7) Koľko by vystúpenie Grécka z eurozóny stálo?
Podľa správy Inštitútu medzinárodných financií (IIF), ktorý združuje približne 450 finančných inštitúcií, by náklady dosiahli približne jedného bilióna eur.
