BRATISLAVA - Proti kontroverznej dohode ACTA sa v posledných týždňoch dvíha obrovská vlna protestov po celom svete. V názore na ňu sa rozchádzajú zahraniční aj slovenskí politici. Na internete sa napríklad objavili správy o tom, že europoslankyňa Monika Flašíková Beňová za zmluvu najprv zahlasovala, teraz však tvrdí, že je v súčasnej podobe neprijateľná. Aká je teda pravda?
Zmluvou ACTA, ktorá podľa mnohých povedie k cenzúre internetu, sa momentálne zaoberajú národné parlamenty krajín Európskej únie. Proces jej ratifikácie sa medzitým po masívnych protestoch obyvateľov pozastavil už v Poľsku aj Česku. Je jasné, že tak skoro ju nepodpíše ani slovenská vláda, keďže by to do predčasných volieb, ktoré sa konajú v marci, nestihla.
Na netransparentnosť procesu vzniku zmluvy upozorňovali viacerí politici, medzi nimi aj členka Smeru-SD a poslankyňa Európskeho parlamentu, Monika Flašíková - Beňová. Nepáčilo sa jej, že hoci sa začala formovať už v roku 2008, EP ju mal k dispozícii až v lete 2011. V dokumente však chýbali protokoly, ktoré sú podľa nej akýmisi vykonávacími predpismi. Tie doteraz ostávajú utajené.
V posledných dňoch na adresu slovenskej europoslankyne smerovala kritika za to, že predminulý rok napriek svojmu súčasnému postoju za dohodu údajne hlasovala. Dokazovať to mal záznam z 24.11.2010, kde sa jej meno objavuje pod poradovým číslom dva.
Ako však politička uviedla pre Topky.sk, "išlo o hlasovanie za body, ktoré zmluvu ACTA kritizovali". Konkrétne nedostatočnú verejnú kontrolu, vplyv na základné práva, vysoké odškodné či predbežné opatrenia proti možnému porušeniu autorských práv. "Dohodu som kritizovala od začiatku, preto som v roku 2010 hlasovala za odstránenie jej nedostatkov. Informácie o tom, že som ju vtedy podporila, sú nepravdivé," povedala.
Uznesenie ako celok vtedy nakoniec neprešlo, proti zmluve sa postavila najmä frakcia ECR a EPP. Slovenskými členmi druhej z nich sú strany SDKÚ-DS, KDH a SMK.
