BRUSEL - O tom, že sa slovenskí policiti neboja vysloviť svoj názor nahlas, sme sa presvedčili v pondelok vďaka Richardovi Sulíkovi. Rovnakú guráž prejavila ešte minulý týždeň aj europoslankyňa Monika Flašíková Beňová, a to priamo na pôde Európskeho parlamentu.
Konflikt vznikol počas diskusie o ľudských právach a potláčaní opozície, ku ktorému dochádza v Rusku. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová uviedla, že protesty namierené voči premiérovi a kandidátovi na prezidenta Vladimirovi Putinovi, zďaleka nekončia. "Demonštrácie, ktoré začali minulý rok v decembri, budú pokračovať naďalej. Je stále viac Rusov, ktorí sú pripravení vyjadriť svoj názor. Títo občania sa usilujú o potlačenie korupcie a demokratizáciu procesov v krajine."
Ministerka zahraničia zároveň Putina, ktorému podľa nej ide len o "výmenu postov", vyzýva, aby nebránil kandidatúre na prezidenta šéfovi tamojšej liberálnej strany Grigorijovi Javlinskemu. Tomu totiž príslušné úrady v marcových voľbách kandidovať neumožnili.
Väčšina členov Európskeho parlamentu s Ashtonovou súhlasila. S jej slovami sa však nestotožnila Monika Flašíková Beňová. Zakontrovala, že "EÚ by si najprv mala spraviť poriadok doma predtým, než začne prstom ukazovať na Rusko". Na mysli mala pritom krajiny ako napríklad Maďarsko, kde autoritársky režim stále viac naberá na sile. Hneď nato sa rozprúdila búrlivá debata, do ktorej sa zapojil aj člen pravej frakcie Marek Migalksi. Beňovej sa spýtal, "či to myslí vážne, keď porovnáva krajiny ako Rusko a Maďarsko".
Demonštrácií proti Putinovi sa v Rusku zúčastnili už desaťtisíce ľudí. Protestom pod názvom "Za slobodné voľby" chcú docieliť zopakovanie volieb do Štátnej dumy a zrušenie ich predošlých výsledkov. Opozícia totiž tvrdí, že terajší premiér hlasovanie v prospech svojho hnutia Jednotné Rusko zmanipuloval, čo naznačili vo svojej správe aj pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
