BRUSEL - Lichtenštajnsko sa dnes stáva dvadsiatoušiestou členskou krajinou schengenského priestoru - voľného pohybu bez hraničných kontrol. O jeho pristúpení k dnešnému dňu rozhodli ministri vnútra Európskej únie minulý týždeň.
Schengenský priestor je založený na tom, že keď do neho niekto vstúpi, potom už pri cestách do ďalších krajín bloku nemusí až na výnimky prechádzať klasickými hraničnými kontrolami. Jeho súčasťou až do dneška bolo 25 krajín vrátane Slovenska. Okrem 22 členských štátov Európskej únie (všetky krajiny s výnimkou Írska, Británie, Cypru a Bulharska s Rumunskom) ho tvorili ešte Nórsko, Island a Švajčiarsko, ktoré s Lichtenštajnskom susedí.
Prijatie maličkého alpského štátu s niekoľkými desiatkami tisíc ľudí nebudilo prílišné emócie. Naopak vášne sprevádzajú snahu dvoch najmladších krajín EÚ - Bulharska s Rumunskom - o vstup do tohto priestoru. Ich pristúpenie podporuje drvivá väčšina krajín "dvadsaťsedmičky". Problém s tým ale majú Holanďania. K rozšíreniu priestoru je však potrebná jednomyseľnosť, takže obe balkánske krajiny kvôli odporu Amsterdamu zatiaľ majú smolu.
Opäť sa o ich prípadnom pristúpení a jeho dátume bude konať zrejme vo februári budúceho roka. Ide o rýdzo politickú vec podmienenú do značnej miery vnútropolitickú situáciou v Holandsku, kde kabinet liberálov a kresťanských demokratov vládne vďaka podpore krajnej pravice, ktorá okrem iného presadzuje protiimigračnú politiku. Bulharsko s Rumunskom totiž splnili všetky technické podmienky spojené s fungovaním schengenského priestoru. To koniec koncov opakovane zaznelo nielen z Európskej komisie, ale i z viacerých členských krajín únie, ktoré ich pristúpenia podporujú.
Holanďania, ktorí však v tomto smere mali v minulosti aj podporu napríklad Fínska, ale súhlas so vstupom podmieňujú bojom oboch krajín s korupciou a organizovaným zločinom. Práve vo februári by Európska komisia mala predložiť novú správu o tom, ako si oba štáty v tomto smere vedú. Tá by potom mohla byť určujúce aj pre ich prijatie do Schengenu.
