PEKING/WASHINGTON - Čínske námorníctvo by malo urýchliť svoj vývoj a pripraviť sa na vojnu, povedal jeho predstaviteľom čínsky prezident Chu Ťin-tchao. Jeho výroky vyvolali obavy u okolitých krajín, s ktorými má Peking spory kvôli ostrovom v Juhočínskom mori. Budovanie čínskej armády už dlhodobo znepokojuje aj USA.
Slová Chu Ťin-tchaa boli nezvyčajne otvorené, uvádza BBC, aj keď niektoré čínske médiá prekladali výraz nie slovom vojna, ale spojením vojenský stret.
Podľa BBC boli určené Vietnamu a Filipínam, s ktorými má spor ohľadom niekoľkých ostrovov v Juhočínskom mori, pretože na nich môže byť ropa a zemný plyn.
Určené ale mohli byť aj Washingtonu, ktorý sa snaží posilniť svoju prítomnosť na Ďalekom východe a v oblasti Pacifiku. V Austrálii bude dislokovaná jednotka americkej námornej pechoty o sile 2500 vojakov.
"Isteže nemôžeme žiadnemu národu upierať právo na rozvoj svojich námorných síl," opatrne okomentoval udalosť americký admirál John Kirby, ktorý je hovorcom Pentagonu.
Spojené štáty majú obavy z rastúcej vojenskej sily Číny, aj keď námorníctvo zatiaľ zaostáva za pozemnými vojskami. Čína zavádza do výzbroje svoju prvú lietadlovú loď, aj keď ešte nemá vycvičených námorných letcov, a tiež má raketu, ktorá je schopná ničiť veľké námorné ciele do vzdialenosti 1500 kilometrov, čo by mohlo zabrániť USA použiť v oblasti svoje lietadlové lode.
Americké ministerstvo obrany v letnej výročnej správe o čínskych ozbrojených silách varovalo, že pomer síl na Ďalekom východe sa mení, pretože sa Pekingu podarilo prekonať kľúčové technologické problémy.
Čína vraj v tuneloch ukrýva tisícky jadrových hlavíc
