Osud spoločnej európskej meny závisí od Talianska, uviedol v analýze pre denník Financial Times profesor ekonómie z Harvardskej univerzity Martin Feldstein. V dobe, kedy sa objavujú stále divokejšie scenáre rozpadu eurozóny, naznačil dve možnosti vývoja, pričom jeden dáva Taliansku šancu sa zachrániť a ponechať si euro.
Profesor ale súčasne varoval, euro môže padnúť, aj keď preto zatiaľ nie je žiadny skutočne vážny dôvod. Problémom je, že sa finančné trhy obávajú insolvencie krajiny na Apeninskom polostrove.
"Ak bude talianska vláda pokračovať v tom, že bude platiť výnosy z dlhopisov vo výške sedem alebo osem percent, bude celkový dlh narastať rýchlejšie, ako porastie ekonomika a ako je možné dlhy splácať. Až si to investori uvedomia, prestanú Taliansku ďalej požičiavať a v tú chvíľu bude Taliansko nútené opustiť euro," varoval Feldstein pred pokračovaním súčasnej situácie, kedy bude výnos nad sedem percent nielen u desaťročných, ale aj u dvojročných dlhopisov.
Naznačil však, že nie je všetko stratené a že Taliansko má šancu udržať si svoju ekonomickú samostatnosť aj euro. Naznačil, že dlh verejných financií môže za pätnásť rokov klesnúť zo súčasných 120 percent HDP na 65 percent.
To isté sa stalo v USA po druhej svetovej vojne, kedy Spojené štáty mali vyrovnaný rozpočet, rast predstavoval 2,3 percenta a inflácia 3,3 percenta. Ak dlh USA bol v roku 1946 109 percent HDP, tak v roku 1960 klesol na 46 percent.
Podľa neho to môže Taliansko dosiahnuť celkom ľahko, pretože má primárny rozpočtový prebytok a celkový výnos daní prevyšuje celkové výdavky po odpočítaní splátok pôžičiek. Môže teda eliminovať deficit, ak obmedzí výdavky a zvýši výbery daní v rozsahu troch percent HDP, čo nie je nemožné pri zemi, kde verejný rozpočet predstavuje polovicu HDP.
Ekonomika krajiny každoročne vykazuje približne jednopercentný rast. Situácia však vyžaduje skôr rast dvojnásobný.
Feldstein upozorňuje, že situácia Talianska je úplne odlišná od rúcajúceho sa Grécka, kde deficit rozpočtu činí deväť percent HDP a sama ekonomika sa prepadla o sedem percent. Celkové zadlženie Grécka potom vzrástlo za rok zo 150 na 170 percent HDP. Pre Grécko by podľa neho bolo lepšie eurozónu skutočne opustiť, vrátiť sa k drachme a devalvovať ju. Vidí ale, že odchod Atén by mohol inšpirovať niektorých Talianov.
