PARÍŽ - Dnes sa začne proces s kedysi najhľadanejším teroristom Carlosom, nazývaným Šakal, ktorý si v Paríži už odpykáva trest doživotného väzenia. Teraz bude súdený za sériu atentátov, ktoré si v rokoch 1982 až 1983 vo Francúzsku vyžiadali 11 mŕtvych. Proces so samozvaným revolucionárom, ktorý jazdieval aj do bývalého socialistického Československa, má trvať do 16. decembra.
Jeho kedysi typický baret po vzore Che Guevaru, koženú bundu a čierne okuliare teraz nahradili sivé vlasy a veľké brucho, ale Carlosov vzdor zostal nezmenený. "Som skutočne v bojovom rozpoložení. Od prírody nie som bojazlivý. Moja povaha vyhovuje podobným bitkám," povedal minulý mesiac 62-ročný väzeň rozhlasovej stanici Europe 1. Sťažoval sa tiež na podmienky svojho väznenia a označil za zázrak, že je ešte nažive.
Carlos pôvodom z Venezuely a vlastným menom Iljič Ramírez Sánchez bol už v roku 1997 odsúdený na doživotie za vraždu dvoch francúzskych agentov a jedného policajného informátora v Paríži v roku 1975.
Podľa niektorých bol presvedčeným bojovníkom proti sionizmu a imperializmu, podľa mnohých ale pracoval ako žoldnier, ktorého si najímali na odstránenie svojich odporcov tajné služby arabských i bývalých komunistických krajín. Má vraj na svedomí najmenej 83 ľudí a takmer dvadsať rokov bol najhľadanejším teroristom sveta. Jeho kariéru ukončila v roku 1994 v Sudáne banálna operácia, údajne liposukcia, po ktorej bol ešte pod vplyvom anestetík odovzdaný tamojšej polícii.
Teroristov pohnutý a tajomstvom opradený životný osud sa vo francúzsko-nemeckom filme Carlos z roku 2010 pokúsil priblížiť francúzsky režisér Olivier Assayas.
"Bol inteligentný, sčítaný, hovoril piatimi jazykmi a bol výborný rečník. Je to ale muž dvoch tvárí," hovorila Magdalena Koppová, niekdajší členka teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) a Carlosova exmanželka, ktorá s ním má dcéru. Britský spisovateľ Frederick Forsyth, podľa ktorého knihy Deň pre šakala (o nájomnom vrahovi, ktorý má zabiť prezidenta Charlesa de Gaulla) dala tlač Carlosovi prezývku, tvrdí, že ide o psychopata, ktorý zabíjal pre potešenie.
Najprv sa preslávil v decembri 1975 zorganizovaním únosu šesťdesiatky ľudí, vrátane 11 ministrov, z viedenského summitu Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), pri ktorom zomreli traja ľudia. Účelom akcie bolo získať za rukojemníkov priestor v médiách pre palestínske hnutie, čo sa podarilo.
Únos delegátov zo summitu OPEC urobil z Carlosa žiadaného teroristu, ktorý potom riadil akcie siahajúce od západnej Európy cez Blízky východ až po Japonsko. Pripisuje sa mu rad teroristických útokov, napríklad únos francúzskeho lietadla do ugandského Entebbe v roku 1976. Údajne stál aj za masakrom izraelských športovcov na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 a za obsadením francúzskej ambasády v Haagu v roku 1974.
Ako hľadaný slávny terorista sa v 70. a 80. rokoch Carlos skrýval aj v rade vtedajších komunistických krajín, okrem iného v Maďarsku, bývalom východnom Nemecku či v Rumunsku (tamojšia tajná služba ho využívala k likvidácii významných rumunských emigrantov). Medzi rokmi 1978 a 1986 pricestoval Carlos niekoľkokrát aj do bývalého Československa.
