KALIFORNIA/BRATISLAVA - Tabakové spoločnosti vedeli, že cigarety obsahujú rádioaktívnu látku zvanú polónium-210, ale šokujúce poznatky svojich výskumov ukrývali viac ako štyri desaťročia. Na základe historických dokumentov to tvrdí nová štúdia vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles.
Hlavný autor štúdie Hrayr Karagueuzian hovorí, že ho miera klamania zo strany tabakových firiem prekvapila: "Nielenže vedeli o prítomnosti polónia, ale tiež o príčinnej súvislosti medzi týmto rádioaktívnym prvkom a rakovinou."
Karagueuzian a jeho kolegovia použili prepočty v pôvodných dokumentoch z rokov 1959-1960 a došli k záveru, že rádioaktívne čiastočky v cigaretách môžu spôsobiť až 138 úmrtí na tisíc pravidelných fajčiarov za 25 rokov.
Nechuť zverejniť tieto výsledky je podľa Cheryl Healtonovej, riaditeľky American Legacy Foundation, ľahko vysvetliteľná. "Bolo to v čase, keď sme sa krčili pod stolmi počas nácvikov pre prípad jadrového výbuchu, doba, kedy si ľudia budovali protiatómové kryty na záhrade," pripomína riaditeľka a dodáva, že niet pochýb o tom, že by veľa ľudí obmedzilo fajčenie, keby bol výskum publikovaný.
Cigaretový dym obsahuje rádioaktívne látky ako olovo-210 a polónium-210, ktoré sa usadzujú v pľúcach a kvôli dechtu majú dostatok času sa tu rozložiť. Do pľúc fajčiarov sa tak uvoľňuje rádioaktívne žiarenie alfa. Výrazne tým stúpa pravdepodobnosť rakovinového bujnenia.
Hovorca koncernu Philip Morris, hlavného výrobcu tabakových výrobkov v USA, namieta, že o polóniu v tabaku vie lekárska komunita už desiatky rokov. Poukazuje na to, že je to voľne sa vyskytujúci prvok, ktorý možno v nízkych dávkach nájsť aj v pôde alebo vode. Do tabaku sa rádioaktívne prvky dostávajú aj pri hnojení fosfátmi.
Vedecký tím Karagueuziana ale poukazuje na to, že už od roku 1980 je známa metóda "kyslého premývania" (acid washing), ktorá zabezpečí odstránenie väčšiny rádioaktívneho polónia z tabaku. Hoci je tridsať rokov známa, veľké tabakové koncerny ju nepoužívajú.
Oficiálnym dôvodom má byť cena a vysoké nároky na farmárov, ktorí tabak pestujú. Karagueuzian ale hovorí aj o ďalšom motíve, jeho tím totiž zistil, že kyslé premytie tabaku ovplyvní pôsobenie nikotínu, a uberie tak pocitu náhleho pôsobenia (instant nicotine rush).
Hoci o rádioaktívnych časticiach v cigaretovom dyme sa dnes už v odbornej verejnosti vie, Karagueuzian sa domnieva, že povedomie nie je dostatočné: "Niektoré z týchto častíc sú aktívne po desaťročia. Keď fajčíte, vydychujete rádioaktívne častice a vaša rodina, pes alebo mačka tú radiáciu vdychujú. Koľko fajčiarov chce svoje deti vystaviť radiácii?"
