JOHANNESBURG - Jedna juhoafrická žena v nemocnici čakala hodinu a pol, pričom na ňu zdravotná sestra jačala, že klame, keď tvrdí, že už začala rodiť. O tri hodiny neskôr porodila mŕtve dieťa. Iná Juhoafričanka porodila na ulici len niekoľko krokov od kliniky, ktorej personál ju dvakrát poslal preč s tým, že čas pôrodu ešte nenastal. O tvrdom prostredí juhoafrického štátneho zdravotníctva vydala správu organizácia Human Rights Watch (HRW), z ktorej citovala agentúra AP.
Niektoré z opýtaných žien tvrdili, že im sestry v pôrodnici držali nohy alebo ich fackovali. Iným potom zakazovali kričať v bolestiach s tým, že keď si užili sex, nemajú teraz čo nariekať. HRW dospela k záveru, že v niektorých štátnych nemocniciach a klinikách sú pomery tak tvrdé, že sa novorodenci aj rodičky ocitajú v ohrození života. Kvôli vysokej úmrtnosti pri pôrodoch sú vyšetrované tri nemocnice. V jednej z nich v januári zomrelo kvôli infekcii 29 detí. Nepoužívali sa v nej rukavice, dezinfekčné prostriedky, mydlo ani toaletný papier.
Úmrtnosť rodičiek je jedným z indikátorov stavu zdravotníctva. Kým vo väčšine afrických štátov sa ju darí znižovať, v JAR v rokoch 1998 až 2007 stúpla štvornásobne, zo 150 na 625 na 100-tisíc narodených detí. Ekonomická veľmoc subsaharskej Afriky tak nemá šancu splniť cieľ rozvoja stanovený OSN, ktorý predpokladá zníženie úmrtnosti do roku 2015 na 38 na každých 100-tisíc pôrodov.
Vláda prisúdila polovicu z úmrtí rodičiek medzi rokmi 2005 a 2007 vírusu HIV, ktorým je nakazených 18 percent Juhoafričanov. Podľa HWR juhoafrické zdravotníctvo tehotným nakazeným HIV buď starostlivosť upiera, alebo ju poskytuje príliš neskoro. Matka jednej z týchto žien opísala pôrod, akým prešla jej dcéra, takto: "Zdravotníčka v miestnej klinike povedala, že dieťa je mŕtve. Zavolala sanitku, aby ženu odviezla do nemocnice v Port Elizabeth. Krvácajúca dcéra čakala bez pomoci a porodila, keď nastupovala do sanitky. Jej osadenstvo jej nijako nepomohlo. V nemocnici potom v tomto stave a bez pomoci bola niekoľko ďalších hodín."
Dcéra bola ďalší týždeň v nemocnici. Lekár nariadil krvný test a röntgen a zdravotnej sestre povedal, že pacientka je v kritickom stave. Rodina potom pri lôžku čakala šesť hodín, než sa dostavila jedna zo zdravotníčiek a zmerala pacientke tlak. Dcéra krátko potom zomrela.
Väčšina z opýtaných žien z obavy pred postihom nechcela udať svoje mená. Etiópanka Ruta Arayaová ale áno. Do nemocnice v Port Elizabeth ju prijali v roku 2008, keď bola v siedmom mesiaci tehotenstva a trpela vysokým tlakom. Sestry ju urážali a posielali do Etiópie. Lekár ju neprehliadol desať dní, hoci o to Arayaová prosila. Kvôli stúpajúcemu tlaku ju dvakrát umiestnili na oddelení intenzívnej starostlivosti.
Keď ju lekár konečne prijal, vyhlásil, že nevidí nič mimoriadne, dokonca vraj nemôže potvrdiť ani tehotenstvo. Arayaová poprosila o pomoc lekára z Ghany. "Nechcú ma operovať, to dieťa vo mne umiera, mali ma operovať hned ten deň, keď ma prijali," povedala mu. Ghančan nakoniec operáciu presadil. Arayaovej sa dva týždne po hospitalizácii narodilo kilogramové dievčatko. Lekári na operačnej sále vraj žartovali, že dieťa bude tak malé, že ho dajú do krabice od topánok.
"Keď na oddelení jedna zo žien zomrela, sestry sa smiali a rozprávali sa, a mňa sa spýtali, či stále žijem," spomína Etiópanka. Lekár k nej vraj prišiel a povedal jej, že na rade bude možno ona. Kým nedala úplatok, nevymenili sestry obväz na rane po cisárskom reze. Rana sa zapálila a začala bolieť. Arayaová trpí bolesťami stále. "Mám 28 rokov, ale cítim sa na 50. Nedokážem ani zdvihnúť vlastné dieťa," hovorí.
