MOSKVA - Nehodu ruského výletného parníka Bulgarija, ktorý sa v nedeľu s dvoma stovkami osôb na palube potopil na rieke Volga, zrejme neprežilo viac než sto ľudí. Agentúra Interfax dnes uviedla, že v potopenej lodi je podľa záchranárov na 110 mŕtvych tiel, vrátane detí.
Medzi cestujúcimi ani obeťami zrejme nebol žiadny český alebo slovenský občan ani iný cudzinec. "Podľa predbežného zoznamu ministerstva pre mimoriadne situácie boli na palube len ruskí občania, prevažne z Kazane a okolia," uviedol vedúci konzulárneho úseku českého veľvyslanectva v Moskve David Nový.
Z lode sa potápačom doteraz podarilo vyslobodiť 12 mŕtvych, celkom miestne úrady potvrdili zatiaľ 13 úmrtí. Zachránených bolo okolo 80 ľudí. Ostatní, vrátane 30 až 50 detí, sú považovaní za nezvestných, aj keď o nádejach na prežitie sa už nehovorí. Úrady v Tatarstane, kde sa nešťastie stalo, vyhlásili na utorok smútok.
Záchranári sa pokúsia loď z dvadsaťmetrovej hĺbky vyzdvihnúť, čo však potrvá zrejme štyri až päť dní. Medzitým majú potápači pokračovať v pátraní po nezvestných.
Spočiatku úrady odhadovali, že na lodi bolo 167 ľudí, dnes ráno hovorili už o viac ako 200 ľuďoch. Podľa najvyššieho predstaviteľa Tatarstanu Rustama Minnichanova bolo na lodi 196 ľudí, vrátane 15 osôb nezaregistrovaných v zozname cestujúcich. Celkovo sa podľa prezidenta podarilo zachrániť 79 ľudí. Prisľúbil tiež vyšetriť sťažnosti preživších cestujúcich, že ju bez zastavenia minuli dve lode, ktoré sa stroskotanci pokúšali prilákať krikom.
Podľa spravodajskej televízie Rossija 24 počas čakania na záchranu prežili napospol dospelí stroskotanci; ukázala aj matku, ktoraj sa nepodarilo udržať svoje dieťa nad hladinou. Podľa internetového denníka gazeta.ru bolo na lodi 56 detí. Väčšina cestujúcich pochádzala z Kazane a okolitých miest a dedín.
Svojim rozsahom ide zrejme o najväčšie nešťastie v ruskej lodnej doprave za posledných desať rokov. Výletný parník Bulgarija plával z mesta Bolgare do Kazane. Potopil sa v nedeľu počas búrky približne o 13:58 moskovského času (11:58 SELČ) pri dedine Sjukejevo v Tatarstane, asi tri kilometre od brehu.
Príčina nešťastia sa vyšetruje. Neoficiálne sa hovorí o možnej trhline v trupe, podľa inej verzie bola loď zrejme preťažená a k rýchlemu potopeniu prispeli aj otvorené okienka a svetlíky. Na zlý stav lode sa cestujúci už skôr sťažovali, pri predchádzajúcej plavbe začiatkom júla motor trikrát zlyhal, hoci 15. júna plavidlo zdarne prešlo technickou kontrolou.
Pri samotnej plavbe mu však opäť zlyhal jeden z dvoch motorov a kapitán plával späť do Kazane na jediný agregát. Na palube boli len dve namiesto štyroch záchranných pltí.
Podľa stanice Echo Moskvy niekoľko minút pred potopením sa v herni na prove lode zišli asi tri desiatky detí. Krátko potom sa loď naklonila na pravobok, prevrátila a klesla ku dnu. Loď, ktorej stav vraj zodpovedal značnému veku, išla ku dnu počas troch minút, kým "ktokoľvek stačil pochopiť, čo sa vlastne deje", uviedol jeden zo zachránených.
Parník podľa denníka Kommersant postavili v bývalom Československu, v lodeniciach v Komárne, v roku 1955, do vlaňajšieho februára niesol názov Ukrajina. Dosahoval rýchlosť až 22 kilometrov za hodinu a po modernizácii mal kapacitu 140 cestujúcich. Lístok na dvojdňovú plavbu stál od tisícky do 3800 rubľov.
Podľa serveru riverships.ru v Komárne postavili celkom 36 dieselelektrických lodí rovnakého typu. Riečne lode, ktoré vznikali v rokoch 1952 až 1958, boli určené na export do Sovietskeho zväzu, kde niesli názvy jednotlivých sovietskych republík a ruských hudobných skladateľov. Slúžili na diaľkovej doprave na priehradách a na riekach Volga, Kama, Ob, Don, Jenisej a Irtyš.
S dĺžkou 78 až 80,2 metra mali výtlak 1003 ton a pôvodnú kapacitu 233 až 259 osôb vrátane posádky. Podľa televízie Rossija 24 boli tieto lode použité aj počas černobyľskej jadrovej katastrofy, v súčasnosti je v prevádzke len niekoľko plavidiel, väčšinu prerobili na plávajúce ubytovne.
Nešťastie je svojím rozsahom aj v Rusku ojedinelé. Naposledy sa katastrofa podobných rozmerov odohrala ešte za sovietskych čias: v júni 1983 na Volge pri náraze parníku Alexander Suvorov do Uľjanovského mosta, cez ktorý práve prechádzal nákladný vlak, prišlo podľa odhadov o život od 176 do 600 ľudí.
