RÍM - Pápež Benedikt XVI. dal zavrieť rímsku Baziliku svätého Kríža v Jeruzaleme prevádzkovanú cisterciáckými mníchmi a jej osadenstvo nechal rozptýliť do rôznych kláštorov. Dôvodom je to, že sa cisterciáni príliš odchýlili od konzervatívneho cirkevného života a podľahli voľnejším mravom.
S odvolaním sa na informované vatikánske zdroje o tom informovala agentúra AFP. Oficiálna Vatikán správu nevyvrátil.
Cisterciánska komunita v snahe propagovať cirkev v posledných rokoch usporiadala v bazilike napríklad verejné čítanie z biblie, ktoré vysielala televízia. Konali sa tam tiež koncerty, napríklad pozvala popovú celebritu Madonnu, alebo módna seansa.
V roku 2008 však začala aktivitu v kostole vyšetrovať Kongregácia pre rády zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorá dohliada na riadne správanie cirkevných organizácií. O rok neskôr boli z baziliky vypovedaní opát Simone Fioraso a dvaja jeho blízki spolupracovníci.
Tento rok sa potom rozhodlo o úplnom ukončení danej činnosti s oficiálnym zdôvodnením, že nastal odklon od liturgických aktivít a vznikli ďalšie bližšie nespresnené problémy vo vedení.
Kostol bol postavený už v štvrtom storočí ako palácová kaplnka neďaleko rímskeho Lateránu. Podľa tradície sa v ňom uchovávajú ostatky Kristovho kríža, ktorý údajne našla svätá Helena v Jeruzaleme. Budova prešla v priebehu storočí mnohými prestavbami, z ktorých tá posledná ju v polovici 18. storočia vtlačila neskoro barokovú podobu. Priamo k nej prilieha cisterciánsky kláštor.
