KYJEV - Štvrťstoročie po najhoršej jadrovej katastrofe v ľudských dejinách sa Černobyľ začína meniť z nočnej mory na turistickú atrakciu. Ukrajinské úrady vypravili tri autobusy novinárov, aby im predviedli to, za čo turisti musia platiť: uzatvorenú zónu v okruhu 30 kilometrov od elektrárne, "mesto duchov" Pripjať aj štvrtý blok, kde sa osudná havária 26. apríla 1986 stala.
Na obhliadku Černobyľu bolo možné sa vypraviť aj skôr, ale na obchádzanie zákazov bola potrebná nabitá peňaženka. Od nedávna však jedna kyjevská cestovka v spolupráci s úradmi ponúka jednodňové výlety do Černobyľu aj za prístupnejší peniaz. Všetko je vraj zaručene bezpečné a ekologické, vrátane ukuchtenia vlastnej večere po kontrole potravín dozimetrami.
"Prvý zájazd vykúpili hlavne reportéri - a hŕstka turistov musela dookola odpovedať, prečo do Černobyľu idú. Bolo mi ich ľúto," hovorí sprievodca Jurij Tatarčuk z ministerstva pre mimoriadne situácie. Kde inde možno však vidieť "jadrové peklo" na vlastné oči? Sprievodca však uisťuje, že niekoľkohodinový výlet nevystaví záujemcu väčšiemu zdravotnému riziku ako pobyt kdekoľvek inde na planéte.
Dobrodružstvo začína len dve hodiny jazdy autobusom od Kyjeva, pred závorou na jednom z kontrolných stanovíšť, prepúšťajúcom nákladné autá a autobusy do zóny a späť. Ceste tam predchádza dôsledná kontrola dokladov, ceste späť kontrola ožiarenia.
"Pred 25 rokmi som sem sprevádzal amerického novinára - a nášmu mikrobusu namerali toľko, že sme museli privolať iný voz!" hrdo spomína kyjevský novinár Igor. Tentokrát, po pár hodinách v zóne, prístroj hlási, že všetko je "čisté". Situácia sa natoľko zlepšila, že úrady pomýšľajú "zakázanú oblasť" zmenšiť.
Na hraniciach zóny dozimetre ukazujú len hodnoty, ktoré možno namerať aj inde čoby prirodzené radiačné pozadie. Zbesilo sa však rozpípají na niekdajšom černobyľskom štadióne, ktorý namiesto hráčov hostí vyslobodzovací tank a skupinku transportérov použitých pri likvidácii havárie.
"Pravý pás prekračuje normu tridsaťkrát, ľavý päťdesiatkrát," hlási sprievodca s prístrojom v ruke. "Nechoďte tam tak blízko, je to strašne zamorené!" zdesene kričí jeden z niekoľkých tisícok miestnych pracovníkov, ktorí sú v zóne zamestnaní hlavne ako obsluha odstavenej elektrárne.
Nastálo tu podľa Jurija žijú asi dve stovky penzistov, ktorí sa do vyľudnenej oblasti vrátili na vlastné riziko. Skutočne, medzi zničeným domčekmi sa nachádza aj udržiavaná chalúpka, nikto z nej však nevychádza.
Najsilnejší zážitok predstavuje mesto Pripjať, kde žilo takmer 50-tisíc ľudí, než zaznel rozkaz na evakuáciu. Vyhliadkové koleso, vtedy čerstvá atrakcia, sa nikdy poriadne neroztočilo - deti si ho mali užiť až na 1. mája. Teraz pomaly zarastá lesom, za rozpadajúcim sa kultúrnym domom, hotelom a obytnými blokmi. Hotový obraz skazy a zmaru - alebo triumfu okolitej prírody, kde sa preháňajú aj stáda divokých koní. "Šliapte po asfalte, vyhýbajte sa prachu a hlavne machu, kde je najviac rádioaktivity," nabáda náčelník výpravy, podplukovník Sergijo Levickij. Dozimetre opäť pípajú ako odtrhnuté z reťaze.
Už zostáva len čerešnička na torte: pohľad na štvrtý blok samotnej elektrárne, kde sa všetko stalo, či už vinou zlyhania obsluhy pri nevydarenom experimente s odstávkou, alebo konštrukčnej chyby vlastného reaktora. Každopádne následkom Ukrajina čelí dodnes a pod deravým, chvatne vybudovaným sarkofágom štvrtého bloku sa zvyšky paliva miešajú s dažďovou vodou a ďalšími ingredienciami.
"Prekryjeme blok novým supersarkofágom, ktorý vydrží sto rokov," sľubuje minister pre mimoriadne situácie Viktor Baloga.
