Vilo Rozboril: Je mi to ľúto

Cítite, že ste si počas leta dostatočne oddýchli a môžete sa zahryznúť do sústa, akým je Big Brother?

- Myslím, že áno. Na prácu sa teším, partia na čele s Romanom Liptákom a Pepem Majeským, ktorá túto reality show pripravuje, ma vyslovene nabila energiou. Vôbec to nie je tak, ako to prezentovali niektoré médiá, že trpím depresiami a fóbiami... To je úplná blbosť! Ja som naozaj v pohode.

A čo fyzické zdravie? Vraj máte vážne problémy s chrbticou...

- S chrbticou mám problémy už desať rokov. Mám odporúčané cvičenia, a tým to azda vyriešim. Nič radikálne - ako napríklad operácia - nie je určite na programe najbližších dní či týždňov.

A cvičíte poctivo?

- Samozrejme, disciplinovaný nie som. Ale dávam si na seba pozor, pokiaľ ide o prechladnutia alebo dvíhanie bremien - na to je celá takzvaná škola chrbta.

Chýbajú vám VILOmeniny?

- Áno. V poslednej fáze, keď začali súťažiť rôzne komunity či sociálne skupiny, to pre mňa malo veľké čaro. Bol som veľmi opatrný s vyhlásením, či sa po Mojsejovcoch bude možné k nim vrátiť. Dnes som oveľa optimistickejší. Myslím, že typ megaprojektov ako Big Brother vôbec nedegraduje príťažlivosť formátu, akým sú VILOmeniny. Viem si veľmi dobre predstaviť, že sa k nim po pár mesiacoch vrátim...

Máte s Markízou konkrétnu dohodu, prísľub, že VILOmeniny sa na obrazovky vrátia?

- Televízia má o to záujem, i keď v tejto chvíli je prioritou Big Brother. Nechcem však nič predbiehať.

Poďme sa teraz chvíľu baviť o Mojsejovcoch... Nechytajú vás alergické vyrážky, keď sa spomenie názov tohto programu?

- Ani nie. Nemôžem byť alergický na svoju niekoľkomesačnú robotu. To, že v rámci nej všetko nedopadlo tak, ako som si predstavoval, je všetkým jasné. Na druhej strane to bola prvá reality show tohto druhu na Slovensku, a to tomu programu nikto nezoberie. To, že sme pravdepodobne vychytali všetky detské choroby, ktoré sme vychytať mohli, je tiež pravda. Trošku sa spolieham na to, že ak raz dostanete ovčie kiahne, tak ste imúnny. Rovnako zocelený Mojsejovcami idem do Big Brother a dúfam, že nové ovčie kiahne nedostanem.

Dá sa povedať, že v Mojsejovcoch ste prežili najťažšie profesionálne chvíle svojho života?

- Nie. Najväčšou školou pre mňa boli Teleráno a VILOmeniny. Najťažšia skúška to pre mňa bola mediálne, pretože v istom okamihu vôbec nebolo zaujímavé to, akým spôsobom šou moderujem, ale to, či si s niekým dám po papuli, alebo či ma pustia do domu.

Zo začiatku sa zdalo, že si s Braňom a Norou výborne rozumiete a bude to medzi vami fungovať...

- Ja sa k tomuto už vracať nechcem. Z jedného dôvodu - nechcem s nimi ďalej rozvíjať súboj. To, z čoho ma obvinili, je ich problém, ja som ich prostredníctvom médií neobvinil z ničoho. Nie preto, že by som nemal z čoho... Ale preto, že som to takto nechcel. Dnes je to pre mňa uzatvorená kapitola. Necítim k tým ľuďom žiadnu nenávisť, ani nemám vyrážky, keď sa povie ich meno. Ale rozhodne nemám ani nejaký dôvod, aby sme sa stretávali...

A čo Jam Film, s ktorým ste predtým roky spolupracovali na VILOmeninách...?

- Profesionálne vzťahy boli medzi nami veľmi dobré. Momentálne však má každý z nás vlastné pracovné činnosti, takže nie je čas na nejaké stretávanie v súkromí. Keď sa povie Jam Film, to sú pre mňa predovšetkým dvaja ľudia - Marek Lachkovič, ktorého považujem za výborného šéfa produkčného tímu a Jeffo Minařík, čo je skvelý režisér, ktorý ide robiť Big Brother v Čechách. Myslím, že je to človek, ktorý sa raz vráti na slovenský trh. Či budeme fungovať spolu, to neviem, ale rozhodne to nie je vylúčené.

Nakoľko vás bude vyťažovať Big Brother?

- Sedem dní v týždni. Možno nebudem vstupovať do vysielania každý deň, ale určite budem vstupovať do každej ,,lajfky" v nedeľu. Bude to taký súhrn celého týždňa, čo znamená, že tým projektom budem musieť žiť celé tie mesiace. Neviem si predstaviť, že by som v tom čase vytiahol päty z Bratislavy, alebo sa oddával nejakým súkromným aktivitám.

Vaša priateľka ale žije v Košiciach. Presťahuje sa do hlavného mesta?

- Uvidíme.

Neobávate sa, že reality show vám čoskoro začnú liezť hore krkom?

- V tomto okamihu ten pocit nemám. Keď sa stretneme po pár mesiacoch, možno bude táto otázka aktuálnejšia. Keďže budú na Slovensku proti sebe nasadené dve veľké reality show, je pravdepodobné, že časom sa ich trh presýti. Ja sa určite budem snažiť tak rýchlo sa ich neprejesť.

Čo by ste povedali dcére, ktorá bude mať čoskoro osemnásť, keby za vami prišla, že sa chce prihlásiť do reality show?

- Myslím, že akékoľvek zakazovanie od fotra by len povzbudilo jej záujem. Takže k žiadnym zákazom by určite neprišlo. Na druhej strane asi by som ju upozornil na to, že jej súkromie bude rozložené na súčiastky. Myslím, že mladý človek nemá problém vydržať v dome pred zapnutými kamerami. Problém je to, že ich súkromie bude pretriasané v médiách, že sa stanú verejným majetkom. Toto by som jej určite na nejakých živých príkladoch - najlepšie na svojom - ukázal.

A to ste sa žiadnej reality show nezúčastnili...

- No jasné... Na druhej strane je ale fakt, že mnoho ľudí sa môže cez reality show niekam dostať. Len je otázka, čo s tým urobia ďalej. Ja by som však bol radšej, keby to moja dcéra niekam dotiahla cez vzdelanie.

Reality show. Nie je to tak trochu pre úchylákov? Nakoľko vás baví ako diváka sledovať tieto veci?

- Pozrite, jasné, že to je novodobé voyerstvo. My sme si to uvedomili, keď sme robili Mojsejovcov, civeli na monitory a radili sa, ako to postrihať. Hoci sa celé hodiny nič nedialo, tak sme to sledovali s úžasným záujmom a hovorili si: ,,Bože môj, čo za magnetizmus to je, sledovať niekoho, ako si číta noviny!?" Podľa mňa to úchylka nie je a myslím, že všetci máme v sebe takéto pokušenie. Ruku na srdce, každý podľa mňa už aspoň raz v živote stál na balkóne a videl, že sa v okne oproti niečo deje - nehovorím o sexe - a celé minúty sa na to pozeral. Reality show je o tom.

Postavili ste dom, zasadili niekoľko tujok, máte dcéru... Nie je vám ľúto, že ste toto všetko opustili?

- Je mi to ľúto... Ale na druhej strane si nechcem pripustiť, že je to len o tých vysadených tujkách. Skôr by mali fungovať iné veci, potom by človek tie tujky oželel.