BRATISLAVA - Vo štvrtok bolo v parlamente pomerne rušno. Okrem aktuálnych opatrení a noviel zákonov v súvislosti s pandémiou COVID-19 sa koaliční poslanci venujú aj iným témam. Jednou z nich je zaisťovanie majetku, kde chystá novinky strana Za ľudí. A práve na ne sme sa pýtali ústavných právnikov a ekonómov.
"Národná rada včera večer schválila zákon o zaisťovaní majetku, ktorý zabráni tomu, aby podvodníci prepisovali majetky na svojich príbuzných a kamarátov, ako to urobili napríklad Kočner alebo Bašternák. Návrh predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a schválili poslanci 86 hlasmi," píše v tlačovej správe strana Za ľudí.
Zákon tiež zavádza dve nové skutkové podstaty trestných činov, to trestný čin ohýbania práva a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (tzv. prikrmovanie). „Plníme sľuby, ktoré sme dali našim voličom, veľmi sa z toho teším. Prijatím zákona sme vyslali jasný signál, že nadobúdať majetok trestnou činnosťou už prestane byť lukratívne na Slovensku,“ povedala Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka strany Za ľudí.
Remišová hovorí o ganueroch a mafiánoch
„Mafiáni a gauneri sa boja najviac toho, že prídu o svoje nakradnuté majetky a nelegálne zarobené peniaze. Strana Za ľudí, v boji proti korupcii plní svoje sľuby. A toto je len začiatok, naša strana bude neúnavne ďalej bojovať proti korupcii a nečestným praktikám,“ dodala predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.
„Na konci sa do rozpravy v parlamente zapojil Fico, ktorý nám hovoril, že nevieme, čo činíme. Hovoril to preto, že sa bojí. Súčasťou novely, ktorú sme prijali je aj trestný čin prikrmovania, to sú všetky tie kaštiele, kde on chodí. Sú to všetky drahé autá, ktoré niektorí politici využívali. Odteraz sme im klepli po prstoch, odteraz nikto nebude môcť využívať nenáležitú výhodu. Nikto, ani Fico nebude môcť ísť do kaštieľa len tak, ak nepovie, kto mu to platí a či za to nepoberá nejakú výhodu,“ povedal Juraj Šeliga, podpredseda strany Za ľudí a podpredseda Národnej rady.
Čo na to ekonómovia?
V súvislosti so schválenou novelou sme sa pýtali ekonóma Petra Goliáša zo spoločnosti INEKO na to, ako ju vníma. "Povinnosť deklarovať zdroj prijatých výhod verejných funkcionárov v hodnote nad 200 eur je dobrou prevenciou klientelizmu a korupcie. Prijímanie podobných výhod stavia funkcionára do konfliktu záujmov, ktorý neskôr môže ovplyvňovať jeho rozhodovanie. Podobné opatrenie je bežné aj v súkromnom sektore. Keď som napríklad pred zhruba 20 rokmi pracoval ako ekonomicky redaktor v jednom denníku, zaviedli sme medzi prvými pravidlo, podľa ktorého sme nemohli v súvislosti s pracou prijímať akékoľvek dary nad 300 korún. Pravidlo sa osvedčilo, pretože sme boli naozaj slobodní voči rôznym záujmom zvonka," spísal svoje postrehy Goliáš.
Pozirívne zákon vníma aj ďalší ekonóm, no zaujíma ho jeho aplikácia v praxi. "Snaha zlepšovať súdnictvo je iste dobrý signál pre zahraničných podnikateľov, ktorí oceňujú predvídateľnosť rozhodnutí a stabilitu podmienok podnikania. V konečnom dôsledku ale rozhodne implementácia tohto zákona," povedal pre Topky ekonóm Radovan Ďurana z INESSu.
Ústavný právnik hovorí o kroku preč od právneho štátu
Na novelu už tak pozitívne nepozerá ústavný právnik Eduard Barány. "Schválená novela predstavuje výrazný krok preč od právneho štátu, i keď pravdepodobne vyvolá pozitívne reakcie u časti verejnosti. Na jej základe budú sudcovia či politici ešte viac vylúčení z normálneho života spoločnosti, kde je napr. pobyt na priateľovej chate bežný. (prikrmovanie) Za zvlášť nebezpečné pokladám zavedenie trestného činu ohýbania práva. Toto ustanovenie sa v lepšom prípade buď vôbec neuplatní, alebo sa stane nástrojom postihu sudcov, ktorí rozhodnú ináč, ako si niekto alebo verejnosť reprezentovaná masmédiami praje. Súd má však aj chrániť človeka pred nenávisťou verejnosti," povedal pre Topky Barány.
