BRATISLAVA - Slovensko by nemalo byť len jedným volebným obvodom, ale zmeniť by sa mal aj celý systém výberu zákonodarcov. Za zásadnejšiu zmenu volebných pravidiel do Národnej rady SR sa prihovárajú politológ Jozef Lenč a bývalý minister vnútra a exposlanec Ivan Šimko, ktorí dnes diskutovali v Centre pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Na Slovensku aktuálne platí pomerný volebný systém. Voliči dostanú k dispozícii kandidátske listiny všetkých zaregistrovaných strán do volieb. Z nich si potom vyberú kandidátsku listinu jednej strany pre celé Slovensko a tú vhodia do volebnej urny.
„Najlepšie by bolo zmeniť volebný systém ako taký. Som zástanca pomerného personalizovaného systému,“ povedal v diskusii politológ Lenč. Pomerným systémom by sa podľa Lenča volila politická strana a zároveň na druhom volebnom lístku by si volič mohol vybrať nejakého kandidáta svojej politickej strany alebo aj inej strany. Ako ďalej povedal, tento model si vyžaduje mať viacero obvodov. Podľa exposlanca Ivana Šimka prejsť iba na väčšinový systém „by bol veľký experiment“. Je za to, aby sa polovica poslancov volila na straníckej kandidátke pomerným systémom a druhý hlas by občan dal konkrétnej osobe.
Súčasné volebné pravidlá s jedným volebným obvodom podporujú moc straníckych centrál, čo ovplyvňuje aj zloženie kandidátskych listín. Ivan Šimko v tejto súvislosti uviedol, že ak má poslanec nejaké výhrady či pripomienky od ľudí z regiónov, tak musí byť dosť silný na to, aby išiel do konfliktu so stranou. Zároveň si podľa Šimka musí byť poslanec vedomý toho, že sa druhýkrát na kandidátku nedostane. „To si máloktorý poslanec dovolí a potom je z poslancov hlasovacia mašinéria,“ dodal Šimko.
Občania sú povrchnejší
Podľa sociológa Hřícha fakt, že Slovensko je jeden volebný obvod, spôsobil, že občania sú povrchnejší. Poukázal na výskumy, v ktorých majú respondenti povedať desať či pätnásť mien politikov. Väčšinou spomenú len najvyššie postavených lídrov. „Stačia dvaja, traja silní lídri a ich prítomnosť v médiách. Pre stranu je to výhodnejšie ako napríklad vypestovať si osem regionálnych tímov, ktoré budú zodpovedať za miestne problémy,“ podotkol sociológ. Podľa neho sa tiež pri voľbách vytráca racionalita rozhodovania. „Z politiky sa stal šoubiznis, už je to o emócii, nie o racionálnom vysvetľovaní. Vidíme to na výskumoch, my sa pýtame ľudí na ich názor na nejaký jav, oni nám odpovedajú vetami, ktoré povedal nejaký politik alebo titulkami z médií,“ priblížil Hřích.
Jeden volebný obvod zaviedla tretia vláda Vladimíra Mečiara v roku 1998. Odvtedy politici pravidelne opakujú, že by malo byť minimálne viac volebných obvodov, aby bol poslanec bližšie k voličovi. Doteraz sa však nenašla v parlamentných stránách dostatočná podpora jeden obvod nahradiť viacerými, ako tomu bolo na začiatku 90-tych rokov minulého storočia. „Vyhovuje to vedeniam strán, agentúram aj médiám. Len občanovi to nevyhovuje, lebo majú menšiu možnosť zoznámiť sa so svojimi skutočnými zástupcami,“ uviedol Šimko. Politológ Lenč zdôraznil, že ak je Slovensko len jedným volebným obvodom, tak občan vyberá celoštátnu kandidátsku listinu strany s kandidátmi na čele, ktorých ako tak pozná. „Nemusí sa zaujímať o fungovanie strany, čo občanovi v konečnom dôsledku škodí,“ upozornil.
