BRATISLAVA - Akoby to bolo včera. Za čias bývalého Československa prebiehali voľby našich politických predstaviteľov naoko podobne ako dnes - chodilo sa do volebných miestností a do urny sa vhadzoval hlasovací lístok. Situácia však bola dramaticky odlišná. Kým dnes si vyberáme z desiatok politických strán a niekoľkých kandidátnych listín, za socializmu bola táto listina spravidla len jedna. Výhra komunistov v takto zorganizovaných voľbách bola už istá a volebná účasť sa blížila k sto percentám.
Avšak, bolo to hlavne preto, lebo voľby v tom čase skôr slúžili ako prostriedok na vyjadrenie širokej spoločenskej podpory Komunistickej strane Československa, ktorá mala vtedy v našej krajine vedúcu úlohu a ten, kto voliť odmietol, bol automaticky zaradený medzi podozrivých jedincov.
Z volebných subjektov sa veľmi vyberať nedalo. V politickom spektre sa okrem vedúcich komunistov nachádzala aj Strana Slobody a Strana slovenskej obrody. Ich úloha v tomto systéme bola skôr symbolická. Ľudia lístky ani neupravovali a rovno ich hádzali do urny a bolo len málo takých, ktorí sa odvážili ísť za plentu.
V celom vtedajšom štáte bolo povolených päť politických subjektov. Spadali pod Národný front. Jeho úlohou bolo združovať všetky štátom povolené masové a záujmové organizačné celky. Rozhodujúci vplyv však mali aj tak len komunisti. "Povinnými voľbami" sa celková účasť vyšplhala často až na 99 percent. Aj keď účasť vo voľbách nebola zákonne povinná, spadali pod občianske povinnosti.
