BRATISLAVA - Predĺženie zákazu zverejňovať volebné prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami preskúma Ústavný súd SR. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý zmenu prináša, dala na Ústavný súd prezidentka Zuzana Čaputová. Žiada aj pozastavenie účinnosti právnej normy. Potvrdil to prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Ústavný súd potvrdil, že podnet už prijal.
Prezidentka chce pozastaviť účinnosť z dôvodu možného ohrozenia informačného základného práva všetkých oprávnených voličov vo februárových parlamentných voľbách. Hrozbu vníma ako bezprostrednú, vzhľadom na aktívnu volebnú kampaň. V prípade, že Ústavný súd nepozastaví účinnosť, môže podľa prezidentky dôjsť k ovplyvneniu kampane a v konečnom dôsledku aj volebných výsledkov.
Prezidentka dáva v podaní do pozornosti aj právo na informácie garantované ústavou. „Napadnuté ustanovenie neprípustným spôsobom obmedzuje právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie bez cenzúry a nespĺňa ústavou a dohovorom stanovené podmienky pre obmedzenie týchto práv,“ uvádza sa v návrhu.
Zverejňovanie výsledkov prieskumov považuje Čaputová za jednu z foriem realizácie informačných základných práv, a to najmä práva na rozširovanie, hľadanie a prijímanie informácií. V danom kontexte môže podľa prezidentky ísť až o cenzúru. Poukazuje tiež na fakt, že by predĺžením moratória na 50 dní bolo obmedzované právo na informácie takmer počas polovice volebnej kampane.
Podľa prezidentky nesplnili poslanci aj podmienku nevyhnutnosti
Poslanci podľa prezidentky taktiež nesplnili podmienku nevyhnutnosti, teda dôkladne nezvážili, či neexistuje menej invazívny prostriedok, ako dosiahnuť stanovený cieľ, ktorým bol boj proti dezinformáciám. Parlament sa podľa návrhu ani len nepokúsil nájsť iné, menej obmedzujúce riešenie.
Prezidentka dopĺňa, že pred oveľa väčšou a rôznorodejšou množinou dezinformácií a účelových informácií zostávajú voliči v politickej súťaži nechránení a plne vystavení ich vplyvu. Myslí si, že neseriózne agentúry a média môžu naďalej šíriť prieskumy na sociálnych sieťach.
„Okrem toho netreba opomenúť skutočnosť, že osoby pracujúce na volebnej kampani kandidátov a politických strán a aj samotní kandidáti kandidujúci vo voľbách sú zároveň voličmi,“ píše sa v návrhu. Tí budú oproti širokej verejnosti zvýhodnení tým, že budú mať prieskumy k dispozícii, len ich nebudú môcť zverejniť.
Napadnuté ustanovenie zákona bolo podľa Čaputovej schválené v „extrémne krátkom čase pred voľbami“ a pravidlá sa tak menia „počas hry“. Poukázala na to, že novela prešla tesne za pomerne ostrej kritiky zvyšnej časti parlamentu aj odbornej verejnosti a nesie so sebou podozrenie, že si jedno zoskupenie politických síl presadilo počas už aktívnej kampane svoj vlastný záujem.
Poslanci prelomili veto prezidentky
Poslanci Národnej rady (NR) SR 26. novembra prelomili veto prezidentky a novelu zákona opätovne schválili. Hlava štátu namietala, že návrh je v rozpore napríklad s právom na informácie či na zhromažďovanie a šírenie informácií.
Čaputová už predtým avizovala, že sa v súvislosti s novelou bezodkladne obráti na Ústavný súd SR a požiada o pozastavenie účinnosti právnej normy. Zákon by sa mal dotýkať už budúcoročných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia 29. februára 2020.
Opozícia predĺženie moratória kritizovala, v parlamente ho schválili poslanci Smeru-SD, SNS, ĽSNS a pár nezaradených. Predseda Smeru-SD Robert Fico vyhlásil, že pokiaľ prezidentka napadne zákon na Ústavnom súde, bude to nepochopenie politickej reality a dôkaz toho, že Čaputová je opozičná prezidentka.
