BRATISLAVA - Nezaradený poslanec Národnej rady SR Oto Žarnay chce do zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch zadefinovať socialno-patologické javy ako sú šikanovanie, mobing či bossing na školskom pracovisku. Na najbližšiu schôdzu parlamentu, ktorá sa začína 26. novembra, predkladá z toho dôvodu návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch. Cieľom novely je okrem iného vytvorenie postupov ako účinne chrániť práva zamestnancov voči šikanovaniu, mobingu a bossingu.
Zmenou zákona sa majú určiť kompetencie a zodpovednosť za prevenciu a riešenie problémov v súvislosti s porušovaním práv pedagogických a odborných pracovníkov a tiež ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení. V súčasnosti neexistuje jednoznačná legislatívna úprava tohto negatívneho fenoménu a ani jeho jednotná legalizovaná definícia.
Žarnay v prípade mobingu hovorí o kolektívnom šikanovaní, ktoré definuje ako opakované zneužitie sily alebo moci skupiny pracovníkov voči jednotlivcovi či inej skupine pracovníkov prejavujúce sa pravidelnými, systematickými, cielenými, zákernými, bezcitnými útokmi. Prejavy útokov sú zvyčajne skryté alebo ťažko rozpoznateľné s cieľom vystaviť inú osobu alebo skupinu osôb trvalému psychickému tlaku a obmedziť až znemožniť im medziľudskú komunikáciu.
Môže tiež dôjsť k zníženiu ich autority a spolupráce s nimi či obmedzeniu ich sociálnych vzťahov na pracovisku, respektíve k ich postupnému izolovaniu a vylúčeniu z pracoviska. Bossing je šikanovanie nadriadeného zamestnanca, vedúceho zamestnanca alebo zamestnávateľa podriadených zamestnancov, ktorý sa definuje ako opakované zneužitie sily a moci nadriadeného pracovníka voči jednému alebo viacerým podriadeným zamestnancom.
Z prieskumov Slovenskej komory učiteľov (SKU) a podnetov z kampane Zberu strachu vyplýva, že okrem nízkeho finančného ohodnotenia je práve mobing príčinou odchodu kvalitných učiteľov zo školstva. Poukázal na to Viktor Križo z komory učiteľov. Ako dodal, možno tiež hovoriť o tom, že šikana na pracovisku implikuje šikanu medzi žiakmi, čo taktiež nie je ničím novým, rovnako to funguje aj v rodinnom prostredí.
„SlKU vníma ako mimoriadne nevyhnutné, aby sa vláda témou mobingu a bossingu na školských pracoviskách začala aktívne venovať, keďže je od toho závislá aj celková kvalita vzdelávania, ktorá sa neustále zhoršuje a výsledkom predovšetkým celej kultúry školy," povedal Križo pre agentúru SITA. V SKU sú presvedčení, že boj s týmto sociálno-patolgickým javom musí byť komplexný a systémový a nie iba čiastkový vo vágne znejúcich vyjadreniach v zákonoch.
Ochrana škôl proti mobingu je podľa Križa možná konkrétnymi krokmi, ako sú zrušenie práva veta zriaďovateľa, posilnenie kompetencií rád škôl, posilnenie pedagogických rád či zavedenie hodnotenia riaditeľov škôl. Rovnako tak je potrebné posilňovať právne povedomie učiteľov či vzdelávať zamestnanecké rady v oblasti výkonu práv a participácie na tvorbe fungovania školy.
