MARTIN - Dĺžka zákazu zverejňovania predvolebných prieskumov, ktorú schválil parlament, nemá v Európe obdobu. Myslí si to prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá má vážne pochybnosti o tejto zmene.
"Tá lehota je mimoriadne dlhá, nemá to v Európe obdobu. Mám vážny problém z hľadiska ústavnosti takejto právnej úpravy," vyhlásila pred novinármi v Martine. Poslanci Národnej rady SR v pondelok 28. 10. odobrili predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Smer, SNS a ĽSNS zakázali prieskumy 50 dní pred voľbami: Kritika sa valí zo všetkých strán
Zákon prešiel hlasmi Smeru-SD, SNS, ĽSNS a niekoľkých ďalších poslancov. Opozícia a väčšina klubu Mosta-Híd bola proti. Koaličný poslanec Peter Kresák z Mosta-Híd predpokladá, že právna norma skončí na Ústavnom súde. V takom prípade vidí Kresák veľkú šancu na úspech.
Novela zákona môže zasiahnuť do práva na informácie
Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky pred voľbami zo 14 na 50 dní môže výrazne zasiahnuť do práva občanov na prístup k informáciám aj ovplyvniť politický súboj. Uviedolt to Šéf Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK Marián Giba s tým, že pri zmene pravidiel treba reflektovať aj na čas, kedy bola odobrená.
„V prvom rade môže ísť o nedovolený, neprimeraný zásah do práva na prístup k informáciám a do slobody prejavu. Tieto práva sa podľa našej ústavy dajú obmedziť, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti, pričom existenciu takýchto dôvodov treba presvedčivo a konkrétne preukázať," uviedol Giba.
Podľa odborníka na ústavné prichádza do úvahy podanie na Ústavný súd SR aj pre slobodnú súťaž politických strán a subjektov. „V širšom rámci môže byť v hre aj slobodná súťaž politických síl. Napokon, aj spôsob a čas zavedenia tohto obmedzenia môže byť ústavne problematický. Vo vyspelej demokracii je ťažko mysliteľné zaviesť niečo podobné tak krátko pred voľbami. Ak totiž tento zákon nadobudne účinnosť, bude to zrejme už po vyhlásení volieb, teda v čase prebiehajúcej volebnej kampane, čo je, takpovediac, zmena dôležitého pravidla počas hry," dodal.
Ostrá kritika
Prijaté zmeny ostro kritizujú aj opozičné strany, politológovia či mimovládne organizácie. Podľa nich ide o priamy zásah do politickej súťaže, v ktorej navyše nebudú mať občania bezprostredne pred voľbami prehľad. Najbližšie parlamentné voľby pritom na Slovensku budú už v závere februára budúceho roka. Pokiaľ zmeny vstúpia do platnosti, Slovensko sa zaradí medzi najhoršie demokratické krajiny z tohto pohľadu.
Za novelu zákona nehlasovali napríklad poslanci koaličnej strany Most-Híd. Novelu kritizoval aj premiér Peter Pellegrini. „Dnes som mal pracovné raňajky s veľvyslancami Európskej únie a pýtali sa na to, že čo to vlastne je. Odpoviem vám tak, ako som odpovedal pánom veľvyslancom. Ja sa budem vždy tešiť, keď Slovensko bude patriť k top krajinám, ale určite v iných oblastiach, akou je táto,“ vyhlásil predseda vlády. Na zmenách pravidiel sa pritom podieľala jeho vlastná strana Smer-SD.
50-dňové moratórium je mimoriadne neprimerané
Novela zákona, ktorá by zakázala zverejňovanie prieskumov z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami, by porušila hneď niekoľko základných práv a slobôd, konkrétne právo verejnosti na informácie či slobodu slova a slobodu prejavu, ale aj slobodu podnikania prieskumných agentúr. Tvrdí to verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá na sociálnej sieti uviedla, že 50-dňové obmedzenie je mimoriadne neprimerané a v konečnom dôsledku zasahuje do slobodného rozhodovania voličov a voličiek.
Slobodné voľby neznamenajú podľa Patakyovej len slobodu výberu, ale aj slobodu rozhodovania sa. "Voliči a voličky sa rozhodujú na základe informácií, pričom určitú časť nebudú mať pre 50-dňové moratórium k dispozícii. Ak sa rozhodujú na základe preferencií, je to ich právo a Národná rada SR nemá prečo do tohto práva v takomto rozsahu zasahovať," tvrdí verejná ochrankyňa práv.
Už doteraz platná dĺžka moratória sa podľa nej pohybuje na hranici ústavnosti. "Svedčí o tom aj skutočnosť, že v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sme boli aj so súčasným 14-dňovým zákazom skôr výnimkou. Podľa výskumu Európskeho združenia pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky je priemerná dĺžka moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky v Európe menej ako tri dni," povedala Patakyová.
Najdlhšie moratórium v Európe má Čierna Hora, v ktorej sa prieskumy verejnej mienky nesmú zverejňovať 15 dní pred voľbami. "Zavedením 50-dňového moratória sa tak absolútne vymykáme akýmkoľvek štandardom na starom kontinente. Neštandardné je tiež to, že k takejto zmene dochádza zhruba štyri mesiace pred voľbami," poznamenala.
