BRATISLAVA - Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v utorok 13 zákonov prijatých na septembrovej schôdzi Národnej rady (NR) SR. Odobrila napríklad zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, zákon o ochrane prírody a zákon o Audiovizuálnom fonde. Do parlamentu vrátila zákon o lesoch. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Od roku 2022 sa budú na Slovensku zálohovať jednorazové nápojové obaly. Suma za zálohovanie sa má pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desiatich centov pri plechovkách. Vyplýva to z návrhu zákona envirorezortu, ktorý v utorok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Slovensko je podľa envirorezortu prvou krajinou v strednej Európe, ktorá zavádza zálohovanie PET fliaš. Zákon odhlasovala ústavná väčšina v podobe 121 poslancov parlamentu. Cieľom nového zákona je zásadné zníženie množstva voľne pohodených plastových nápojových obalov. Podľa envirorezortu sa na slovenský trh uvedie ročne miliarda PET fliaš. Z nich skončí na skládkach až 400 miliónov.
Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) návrh podporili odborné a dobrovoľné organizácie rybárov, poľnohospodárov, vodohospodárov, ochranárov či turistov a taktiež obchodné reťazce. „Svoj podiel zodpovednosti na ochrane životného prostredia si tak postupne uvedomujú všetci – verejnosť, tretí sektor a aj ten súkromný. Presadenie zálohovania je jasným dôkazom toho, že ochrana životného prostredia na Slovensku už viac nebude stáť na periférii záujmu spoločnosti,“ doplnil minister.
Vstupné náklady na zavedenie systému majú byť na úrovni 80 miliónov eur. Zaviesť zálohovanie nemusia podľa novej legislatívy všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 štvorcových metrov. Ministerstvo však predpokladá, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.
Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60 percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov.
Podpísala aj novelu zákona o ochrane prírody
"Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030... Aj v kritizovaných oblastiach novely, ako je otázka vydávania odborných stanovísk na činnosti v územiach Natura 2000, úprava prináša nové kompenzačné mechanizmy, ktoré pri správnej aplikácii môžu priniesť aj pozitívnu zmenu," uviedol Strižinec.
Prezidentka podľa jeho slov novelu zákona podpísala nie ako normu, ktorá bez zvyšku napĺňa očakávanie najvyššej priority - ochranu slovenskej prírody. "Jej prijatie považuje len za jeden krok, pričom už dnes je jasné, že ak chceme účinnejšie chrániť našu krajinu, naše lesy, budú musieť nasledovať ďalšie kroky a opatrenia," doplnil Strižinec.
Ako vyplýva z novely, plošná ťažba v národných parkoch a vzácnych územiach bude zakázaná. Náhodná ťažba bude nezákonná. Nová legislatíva tiež prináša nové právomoci Štátnej ochrane prírody SR. Po novom bude tiež potrebný súhlas štátnych ochranárov pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Týka sa to napríklad ťažby dreva, výstavby, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Schválené zmeny budú účinné od 1. januára 2020.
Podľa novely majú súhlas na výrub drevín mimo zastavaného územia obce vydávať okresné úrady, a nie obce ako doteraz, pričom to má byť podľa envirorezortu podmienené súhlasom Štátnej ochrany prírody SR. Novela tiež umožňuje vyznačiť územie, v ktorom sa bude môcť pohybovať aj mimo vyznačeného chodníka. Obce by mali viesť evidenciu využitia finančných prostriedkov z náhrad za vyrúbané dreviny. Envirorezort chce zároveň vytvoriť informačný systém, ktorý verejnosti aj orgánom štátnej správy poskytne údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne identifikovať hranicu chránených území a ich ochranných pásiem.
"Ide o výrazný krok vpred, keďže dlhé roky mohli štátni ochranári zabrániť zásahom takmer výlučne iba v najvyššom – piatom stupni ochrany. Ten je v národných parkoch zastúpený minimálne. Vďaka schválenej novele sa však táto ich právomoc rozširuje na viac ako 400.000 hektárov vzácneho územia na Slovensku, čo predstavuje takmer desať percent rozlohy Slovenska," vysvetlil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Lesoochranárske združenie VLK už avizovalo, že ak prezidentka novelu podpíše, podá žalobu na Európsky súdny dvor pre porušenie legislatívy EÚ. Aktivisti sú presvedčení, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.
Envirorezort oponuje argumentom, že udeľovania výnimiek sa netýka novely ako celku, ale len miest, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov. Zákaz plošného výrubu či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa podľa ministerstva vôbec nemení
Zvýšenie spätných dotácií pri výrobe filmov
Producenti v audiovizuálnom priemysle budú môcť žiadať o refundáciu 33 percent prostriedkov, ktoré pri výrobe filmových a televíznych diel investovali na Slovensku. Ide o 13-percentný nárast oproti súčasnosti. "Cieľom návrhu zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia," vysvetlilo Ministerstvo kultúry (MK) SR. Zvýšenie podpory nasleduje trend vo viacerých európskych krajinách, v ktorých podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek je bežnou a v súčasnosti progresívne rastúcou formou podpory.
V súčasnosti sa spätné dotácie vyplácajú vo výške 20 percent oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Nimi sú všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR. Na dotáciu majú nárok projekty, ktoré v prípade realizácie jedného celovečerného filmu alebo krátkeho dokumentárneho či animovaného seriálu preinvestujú na Slovensku minimálne 150.000 eur. Ak ide o filmový projekt v podobe dvoch alebo troch hraných, dokumentárnych, či animovaných filmov alebo TV seriálu, je minimálna suma, ktorá oprávňuje žiadať o spätnú 20-percentnú dotáciu, vo výške 300.000 eur. Uvedený limit zároveň nesmie presiahnuť 50 percent rozpočtu projektu.
V novelizovanej podobe zákona sa upravuje aj nová kompetencia AvF, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá. Nový zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2020, novela však zavádza i prechodné ustanovenie, aby v období od 1. januára 2020 do 31. januára 2020 vybavil fond žiadosti o dotáciu podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
Prechodné ustanovenie súvisí s tým, že sa rozširuje okruh osôb vykonávajúcich činnosť v audiovízii o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Prvé dotácie v intenzite 33 percent bude teda AvF poskytovať až v roku 2021.
Zmeny v obchodovaní s emisnými kvótami
Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami sa bude aktualizovať na základe európskej smernice. Zmeny sa dotknú napríklad základných pojmov, platnosti emisných kvót alebo modernizačného fondu. Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR tiež podľa zákona pribudne povinnosť zverejňovať informácie a podávať správy v súvislosti s kompenzáciami nákladov, súvisiacich s emisiami skleníkových plynov, do cien elektrickej energie.
Zefektívnenie riadenia obrany štátu
Riadenie obrany štátu vrátane procesu jej plánovania sa má zefektívniť. Novela podľa slov Ministerstva obrany (MO) SR spresňuje viaceré pojmy ako "obrana štátu", "systém obrany štátu" a "riadenie obrany štátu". "Cieľom návrhu zákona je skvalitniť riadenie obrany štátu vrátane procesu plánovania obrany štátu so zameraním sa na jeho komplexné vymedzenie, zahŕňajúce okrem už ustanoveného obranného plánovania a plánovania použitia Ozbrojených síl (OS) SR na účely obrany štátu aj plánovanie ich mobilizácie," ozrejmil rezort.
Novela reflektuje na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia, nové hrozby a ich riziká. Jej cieľom je podľa rezortu tiež zefektívniť prípravu a použitie obranných kapacít a podpory obrany, precizovať terminológiu a niektoré ďalšie ustanovenia zákona o obrane. Rezort priblížil, že novela zároveň precizuje systém vyhodnocovania politicko-vojenskej situácie a dopĺňa proces identifikovania hrozieb a ich rizík. Tým vytvára predpoklad na spracovanie a aktualizáciu plánov použitia OS v čase vojny či vojnového stavu a na následnú prípravu armády.
Novela tiež ustanovuje vedenie osobných údajov dotknutých osôb v jednotlivých registroch v súvislosti s prevádzkou informačného mobilizačného systému. Ako rezort ozrejmil, systém je určený na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl.
Podľa rezortu má právna úprava definovať aj jednotlivé registre a informačný mobilizačný systém, ale aj taxatívne vymedziť údaje, ktoré sa v registroch vedú, ako aj dobu, do ktorej sú tieto údaje spracovávané. Ministerstvo vysvetlilo, že tento systém prevádzkuje spoločne s okresnými úradmi v sídle kraja na zabezpečenie mobilizácie OS SR. Aj preto novela upravuje pôsobnosť nielen vlády a samotného ministerstva, ale aj ďalších orgánov štátnej správy.
Zákon o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR bude hlavným koordinátorom štátnej politiky v oblasti ochrany detí pred násilím. Má tiež zabezpečovať plnenie úloh v tejto oblasti. Uvádza sa to v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.
Rezort práce prostredníctvom Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch usmerňuje a metodicky riadi koordináciu ochrany detí pred násilím. "Tým sa rozumie vytváranie podmienok na vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií, čím prispieva k zosúlaďovaniu úloh a spolupráce subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany detí pred násilím na národnej a miestnej úrovni. Uvedeným nie sú dotknuté kompetencie subjektov, ktoré im vyplývajú z iných zákonov," objasnilo zámer ministerstvo.
Cieľom právnej úpravy je posilnenie právnej istoty v rámci uskutočňovania vzájomnej spolupráce a súčinnosti subjektov ochrany detí pred násilím. Zabezpečiť má zlepšenie prístupu ku kvalitným službám pomoci pre deti ohrozené násilím na celom Slovensku.
