BRATISLAVA - Po Jozefovi Mihálovi sa otvorene k situácii v strane Sloboda a solidarita vyjadrili viacerí súčasní i bývalí členovia. V otvorenom rozhovore pre Topky situáciu okomentoval jeden z bývalých členov strany Ľudovít Jurčík. Aj podľa neho bol Ľubomír Galko intrigán a vždy myslel iba na seba. Podľa našich informácií v strane uvažujú o tom, že Galko nebude v budúcoročných voľbách na kandidátke strany.
Kľúčové parlamentné voľby sa blížia a strany pomaly pracujú na svojich programoch i kandidátkach. O tom, že je v strane SaS spor, viac nie je pochýb. Na jednej strane stoja členovia, ktorí opäť zvolili Richarda Sulíka za predsedu strany, na tej druhej ľudia okolo Ľubomíra Galka, ktorí vytvorili Demokratické jadro SaS v reakcii na to, že s mimoriadnym kongresom nesúhlasili. Bývalý člen strany Jozef Mihál spustil lavínu reakcií, keď verejne povedal, že zlú krv v SaS robí práve Galko.
Galko zrejme nebude na kandidátke strany
Po Mihálovi sa ozvali ďalší, ktorí s ním súhlasia. Jedným z nich je aj bývalý člen strany Ľudovít Jurčík, ktorý stál pri zrode strany a po voľbách v roku 2010 sa dostal ako poslanec SaS aj do parlamentu. Podľa neho bol Galko sebecký a v mnohom aj intrigán. Na dosiahnutie svojich cieľov používal neštandardné metódy, s ktorými viacerí bývalí, ale ani súčasní členovia nesúhlasili.
Galkov postoj sa mu zrejme nevypláca. Podľa našich informácií mu totiž hrozí, že v budúcoročných parlamentných voľbách nebude na kandidátke strany Sloboda a solidarita. Richard Sulík túto možnosť priamo nevylúčil. „Kandidátna listina sa práve tvorí, budeme včas informovať,“ uviedol pre Topky Sulík.
Spor v SaS vrcholí! Mihálova spoveď spustila lavínu drsných reakcií na Galka: Je to intrigán
Galko myslí predovšetkým na seba
Podľa Mihála robil zlú krv práve Galko. Pochybné metódy naznačil aj Jurčík. „Nedá sa to presne definovať ako nepríjemné alebo príjemné skúsenosti. Máme inú životnú filozofiu. Niektoré veci, ktoré robí on a ktoré robím ja, nie sú navzájom kompatibilné. Ale áno, on myslí predovšetkým na seba a robí všetko preto, aby dosiahol to, čo on chcel,“ uviedol pre Topky bývalý SaS-kár s tým, že si nemyslí, že to bol najšťastnejší spôsob. „Mohli by sme to nazvať intrigami. V jednom kruhu rozprával to, v druhom niečo iné tak, aby pôsobil vždy on ako ten najlepší.“
V roku 2013 to podľa neho vyvrcholilo tým, že sa veľmi výrazne podpísal na zvolení Richarda Sulíka na ďalšie štyri roky. „Ak sa nemýlim, prešiel okolo dvesto členov. Rozprával alebo telefonoval s nimi. Tých, o ktorých vedel, že to nemá zmysel, tých nepresviedčal. Nemyslím si, že používal vždy najférovejšie spôsoby. Vždy bol k Sulíkovi dosť nekritický, vedel, že tak dosiahne, čo chce,“ opísal situáciu Jurčík.
Robil všetko pre to, aby som sa nedostal na kandidátku
Jurčík uviedol, že väčšina ľudí zo strany, ktorí boli v parlamente alebo v širšom a užšom vedení strany, mala svoju odbornosť, v ktorej sa vyznali a vedeli tak odborne prispieť pri zákonoch a spoločenských témach. „On nemal nič také konkrétne. Dostal ponuku byť ministrom obrany, zobral ju a narástli mu krídla. Myslel si, že môže rozdávať karty. Bol nepríjemný. Kul pikle a poza chrbát robil rôzne veci,“ povedal s tým, že už koncom roka 2012 postupne prišiel na to, že to nie je to pravé orechové. „Pritom sme predtým spolu vychádzali, veď bol aj u mňa doma s manželkou.“
„Snaha presadiť sa aj na úkor iných sa potvrdila. Je mi to ľúto. Myslím si, že si to tá strana nezaslúži, aj keď tam nie som. Len tak zboku pozorujem a nevychádzam z úžasu,“ konštatuje Jurčík. Voči nemu však priamo nič zlé neurobil, keďže vtedy podľa Jurčíka nebola situácia vykryštalizovaná tak, ako je dnes. „Vtedy sa neprejavili nejaké extra tendencie, že by sa pohádali alebo niečo podobné. Videl som však, že ja mu nesedím. Možno sa jeho vplyv podpísal aj na tom, že mi Richard Sulík ponúkol 60. miesto na kandidátke do volieb v roku 2012. A to som bol novinármi v lete 2011 vyhlásený za jedného z najaktívnejších poslancov v parlamente. Mohol som sa len zasmiať.“
Uvedomil som si, že je to intrigán
Prepojenie Galka a Sulíka podľa neho siaha až do minulosti, a to v súvislosti s pozíciou ministra obrany a s vecami, ktoré Galko robil. „Nechcem sa však k tomu vyjadrovať, nemám žiadne fakty, žiadne dôkazy. Nehádal by som sa však s nikým, kto by mi povedal, že to tak bolo. Poviem to tak. Z môjho pohľadu je Ľubo Galko človek, ktorý dosť myslí predovšetkým na seba,“ povedal s tým, že boli aj chvíle, keď Galko nastavil tvár a bol veľmi tvrdý voči korupcii. „Zažil som s ním momenty vo výbore Vojenského spravodajstva, aj ťažké momenty, keď veľmi nevyberavo voči nemu vystupoval nebohý Paška. Na tom výbore to bolo divoké. Človek by neveril, že sa môže niečo také udiať v parlamentnom výbore,“ povedal.
„Postupom času som však nadobudol pocit, že intriguje, rozpráva to, čo chcú ľudia počuť.“ Nikdy predtým sa členovia voči Galkovi neohradili. Vždy spomínali interné spory so Sulíkom, nikdy nie s Galkom. Mihál to svojimi vyjadreniami zmenil. „Ja sa nebojím. Som dosť starý na to, aby som sa bál,“ uviedol Jurčík, ktorý vstúpil do strany i politiky potom, čo ho v januári 2010 oslovil Richard Sulík. Nechcel sa dostať čo najvyššie, keďže vtedy mal svoj biznis a firmu, ktorým sa venoval.
Rozkol sa začal pádom Radičovej vlády
Galko sa však podľa neho venoval naplno len straníckym aktivitám. „Chcel sa dostať čo najvyššie. Aj takým spôsobom, že bude nekriticky prijímať názory Richarda Sulíka. Rozkol sa zrejme spustil 11. októbra 2011 tým, že sme nepodporili vládu. On (Galko, pozn. red.) sa rýchlo postavil na stranu Sulíka. Aj on navrhoval, aby sme nehlasovali za podporu vlády, čo sa nakoniec aj stalo. Vznikol problém. Ľudia ako Miškov, Krajcer, Chren sa na to pozerali inak. Miškov mi povedal, že vydláždime cestu Ficovi,“ opisuje situácie Jurčík s tým, že sa to vtedy veľmi nezdalo ani Mihálovi.
„Vtedy vznikol spor v užšom vedení strany, ktorý prerastal v animozitu jedného voči druhému. Pokračovalo to aj vo voľbách v roku 2012. Neskôr došlo k tomu, že filozofiu, ktorú zvolil Richard a časť jeho najbližších ľudí nie je to, čo by nás malo charakterizovať.“ Následne na to prišla iniciatíva, že by mal proti Sulíkovi kandidovať Jozef Kollár. „Predtým však už v lete 2012 prišla zmena, že regióny by mali byť vedené inak. Ľubo to vo veľkom inicioval. Našiel sa v tom a narobil si veľa nepriateľov, pretože mu viacerí, vrátane mňa, povedali, že to nefunguje tak, ako si on predstavuje,“ hovorí Jurčík.
Galko prerastá Sulíkovi cez hlavu
Jurčík pozná Sulíka roky a poznajú sa aj ich rodiny. „Sulík máva často tendenciu každého ovládať a hovoriť mu, čo má robiť. Dokonca raz hrozilo, že ma stiahne z kandidátky, keby som mu nevysvetlil veci. Nakoniec však uznal, že mám pravdu. Aj v odborných témach sa vedel poradiť a poslúchol. Pokiaľ išlo o fungovanie v strane, tak to určite nie. Keby sa nestal predsedom v roku 2013, myslím, že by odišiel zo strany,“ ozrejmil Jurčík.
Galko podľa neho vedel, že by prišiel o vplyv. „Robil to, čo robil. Paradoxné je, že za ním (za Galkom, pozn. red.) stojí Jožo Rajtár, ktorý bol kedysi kvôli Sulíkovi schopný prísť z Hongkongu, aby ho volil. Robilo sa všetko preto, aby bol Richard zvolený. Tých sedem ľudí, ktorí rozhodli pri voľbe predsedu strany v apríli 2013 v prospech Sulíka, rozhodlo o smerovaní SaS-ky a možno aj politiky, čo bolo aj Galkovou zásluhou. V strane si robil, čo chcel a teraz Galko prerastá Sulíkovi cez hlavu. Chce byť ešte ďalej, ako je, ale to je môj súkromný názor,“ myslí si bývalý poslanec.
Všetci sme Sulíkovi hovorili, nechoď na tie raňajky s Kočnerom
Či bol Galko ťažší oriešok ako Sulík, sa nedá jednoznačne povedať. „V žiadnej strane nemôžete očakávať jednoliatosť. Čím je staršia, tým viac to platí,“ uviedol Jurčík s tým, že na začiatku chceli niečo dosiahnuť, zaviesť veci do praxe a pozerali sa na to jednoduchšie. „Povaha sa však po čase prejaví, tam nie je o čom. Všetci, ktorí sme sa odčlenili, sme neodišli kvôli obsahu, ale kvôli forme a prejavu. Kvôli niektorým veciam, ktoré Richard robil,“ vysvetľuje bývalý SaS-kár.
„Viete, keď mu najbližší spolustraníci povedali, aby nešiel za Kočnerom, nie, nedal si povedať. Rozprával, že chce vedieť, kto je zradca a podobne. Potom sa zosmiešnil nielen on, ale zosmiešnila sa aj strana. Vytiahla sa sasanka a vyzeral ako hlupák. Pritom vôbec nemal nečestné úmysly. Tam niet o čom diskutovať. Nám bolo úplne jedno, kto bude generálny prokurátor. My sme nepotrebovali nič riešiť, nič vybaviť, ani nič zakrývať. Bolo nám to jedno. To mu všetci z vedenia vytýkali a tam vznikali rozpory v konaniach,“ spomína na minulosť Jurčík.
Na tom, že Nicholsonová nie je v Republikovej rade, sa podpísal Galko
V roku 2012 sa strana SaS horko-ťažko dostala do parlamentu, po roku 2016 však bola situácia výrazne lepšia a Galkovi narástli krídla. „On si systematicky hľadal nepriateľa. Bol to jeho sebecký postoj, aj keď to podľa mňa nemyslel zle. Je to slušný, citlivý človek, no má takú povahu – presadiť sa za každú cenu. Myslím si, že to, že Lucia Ďuriš Nicholsonová nie je v Republikovej rade, na tom sa podpísal on. Je to môj súkromný názor a som o tom presvedčený. Je to nenormálne, aby druhá najobľúbenejšia politička nebola v Republikovej rade,“ uviedol Jurčík s tým, že keď dokázal ovplyvniť voľby v roku 2013 a rozprával veci, ktoré neboli pravdivé, tak sa mohol podpísať aj pod Nicholsonovú.
Čo sa týka vzťahu Mihála a Galka, Jurčík si všímal rozdiely. „Keď bol Mihál na ministerstve práce, tam sa robilo od rána do večera. Na ministerstve obrany, kde bol Galko, bolo možno odbornej práce menej. Chcel zastaviť rozkrádanie, no nie vždy sa mu to podarilo. S Mihálom som chodil na viacero ciest, s Galkom nie, a to som bol vo Výbore na na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva,“ povedal Jurčík s tým, že možno to nič nedokazuje, ale mnohé veci to dokresľuje. „Galko hneď, ako cítil ohrozenie, robil všetko preto, aby sa mu vyhol. Joža Mihála mi bolo veľmi ľúto, Ľubo na neho dosť útočil,“ dodal na záver.
