BRATISLAVA - Politické strany a politické hnutia by mohli informovať verejnosť a svojich voličov iba v jazyku národnostných menšín na území obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 percent. Navrhuje to nezaradený poslanec NR SR Zsolt Simon.
Na septembrovú schôdzu parlamentu predkladá návrh novely zákona o štátnom jazyku. Podľa Simona zákon o štátnom jazyku, zákon o politických stranách ani zákon o volebnej kampani neupravujú používanie jazyka národnostných menšín pri politickej kampani. „Predkladaný návrh môže prispieť k zvýšeniu atraktívnosti volieb a vyššej volebnej účasti, ak politické strany a politické hnutia budú môcť komunikovať s voličom v jeho materinskom jazyku, a teda aj výlučne v jazyku národnostných menšín," tvrdí predkladateľ.
Čítajte aj: Maďarské strany Most-Híd a SMK volebnú koalíciu nevytvoria: Rozhodlo tajné hlasovanie
Ministerstvo kultúry považuje túto iniciatívu za nenáležitú, účelovú a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. „Platný zákon o štátnom jazyku zabezpečuje používanie slovenského jazyka ako jednotného dorozumievacieho prostriedku vo verejnom styku, zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov Slovenskej republiky, zaručuje jednotnú komunikáciu orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy. Tým sa utvára základný predpoklad fungovania všetkých oblastí spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky. Zákon o štátnom jazyku umožňuje a nebráni príslušníkom národnostných menšín žijúcim na území Slovenskej republiky používať vo verejnom styku jazyk svojej národnostnej menšiny za podmienok stanovených príslušnými platnými právnymi predpismi," uviedol Pavol Čorba z kancelárie ministerky kultúry.
V rozpore s ústavou
Poslanec Simon podľa ministerstva kultúry vo svojom návrhu deklaruje ochranu práv národnostných menšín na prijímanie a šírenie informácií v ich materinskom jazyku v súvislosti s blížiacou sa predvolebnou kampaňou na území Slovenskej republiky. „Tento návrh je však v rozpore s článkom 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Výlučné používanie maďarského jazyka v informáciách pre verejnosť zverejňovaných v rámci predvolebnej kampane na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky by znamenalo diskrimináciu príslušníkov štátotvorného slovenského národa, ktorým by bol znemožnený prístup k takto zverejneným informáciám," vysvetlil Čorba. Ministerstvo kultúry zdôrazňuje, že používanie štátneho jazyka vo verejnom styku a starostlivosť oň sa v Slovenskej republike uskutočňuje v súlade s medzinárodnými zmluvami a pri súčasnom zabezpečení jazykových a iných práv národnostných menšín.
Rezort kultúry tvrdí, že návrh novelizovať zákon o štátnom jazyku je neopodstatnený a účelový. „Nie je podložený relevantnými odbornými argumentmi, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a je krokom k neoprávnenej diskriminácii jedného z kľúčových symbolov slovenskej štátnosti – štátneho jazyka, ktorý je prostriedkom vnútornej stability štátu," uzavrel Čorba.
