BRATISLAVA - Súčasťou stratifikácie nemocníc nebude len ich rozdelenie na lokálne, regionálne a národné, pričom každá úroveň bude mať presne definované povinné minimálne parametre toho, čo má pacientom poskytovať, ale aj ďalšie opatrenia zamerané na zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti. V Tablet.tv to povedala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru-SD).
„Ja som bola internistka, posledné roky svojej praxe som pracovala na koronárnej JIS-ke (jednotka intenzívnej starostlivosti). Často som bola nešťastná z toho, že pacient s podozrením na infarkt cirkuloval medzi nemocnicami, až kým sa dostal do vytúženého kardiovaskulárneho ústavu. My sme už stratifikáciu trochu predbehli tým, že sme pred rokom a pol spustili STEMI aplikáciu,“ povedala ministerka zdravotníctva.
Každá záchranka má podľa nej mobil a v ňom špeciálnu aplikáciu, ktorá v prípade podozrenia z infarktu myokardu odošle EKG snímku kardiologickým centrám. „Urobia koronarografiu a vedia vyliečiť pacienta. Pacient, ktorý je v záchranke, ak sa potvrdí infarkt, musí skončiť v kardiocentre. A to isté máme s náhlymi cievnymi mozgovými príhodami. Záchranky majú aplikáciu, kde si vyhodnotia skóre, máme centrá, ktoré sú zapnuté, že sú schopné prijať pacienta s náhlou mozgovou príhodou. A tam ho už čaká tím, CT a neurológ, ktorý mu dokáže pomôcť,“ tvrdí Kalavská.
Ďalším aspektom reformy má byť podľa nej výrazné zvýšenie počtu lôžok následnej starostlivosti, v priebehu jedenástich rokov až o tri tisícky viac v porovnaní s dnešným stavom. „Akútne lôžka sú oveľa drahšie ako lôžka následnej starostlivosti. V projekte stratifikácie máme presne rozpočítané, koľko má mať v horizonte jedenástich rokov ktorá odbornosť lôžok. V rámci stratifikácie sme pripravili aj zákon o následnej starostlivosti, kde sme posilnili aj agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. A zvyšujeme aj počty mobilných hospicov,“ tvrdí ministerka.
Na margo obáv, že reforma spôsobí zánik niektorých nemocníc, Kalavská poznamenala, že cieľom nie je zníženie počtu nemocníc, ale preskupenie výkonov. „Neočakávam, že odbudnú nemocnice, očakávam, že o pacienta bude lepšie postarané. Dáme jasné kritériá, ak ste malá nemocnica, budete musieť splniť interné, chirurgiu, pediatriu, ARO, neurológa a gynekológa. Ste to schopní spraviť? Ak nie, môžete sa zmeniť na nemocnicu následnej starostlivosti. Teda nemocnice sa samy budú profilovať. Pozrú si, aké majú mať oddelenia a koľko výkonov v nich musia urobiť,“ tvrdí Kalavská, podľa ktorej ministerstvo zavádza aj limity na výkony.
„Na to, aby ste operáciu urobili dobre, musíte ich mať určitý počet za sebou. To sú tzv. EBHR limity, ktoré tiež dáme von. Napríklad sa povie, že ak urobíš určitých operácií 500, tak už to vieš robiť a kvalita tých operácií je už dobrá. Ale ak ich urobíš iba desať alebo pätnásť, je to iné,“ povedala. Bežný človek podľa nej dnes nemá ako zistiť, akú veľkú prax má chirurg, ktorý ho bude operovať.
V budúcnosti by mali práve EBHR limity garantovať kvalitu. „Tie limity sú plánované. Povie sa, že máte napríklad dva roky na to, aby ste urobili určitý počet výkonov a ak to nesplníte, nebude vám to platené,“ vysvetľuje Kalavská.
