BRATISLAVA - Miroslav Beblavý je v súčasnosti lídrom strany SPOLU - občianska demokracia, ktorá vstúpila do predvolebnej koalície s Progresívnym Slovenskom. Spoločne sa dohodli, že koalíciu povedie Michal Truban a bude aj spoločným kandidátom na premiéra v prípade, že vo voľbách uspejú. Inú možnosť si zatiaľ nepripúšťa. K spolupráci vyzvali aj Andreja Kisku, no zatiaľ sa zdá, že trojkoalícia sa nekoná. V politike je už niekoľko rokov. Spoločne chcú priniesť nový štýl do politiky. Podľa Beblavého je dôležité Smer poraziť, pretože ak sa Robert Fico udrží pri moci, nevie, čo sa v krajine stane.
Vy ste ako mimoparlamentná strana začali vznikať po voľbách v roku 2016, keď ste vystúpili zo strany Sieť. Dôvodom bolo, že ste nechceli ísť do koalície so stranou Smer. Dnes fungujete v koalícii s Progresívnym Slovenskom a vaše preferencie už siahajú k 16-tim percentám. Vy sa profilujete ako občianska liberálno-konzervatívna demokracia, Progresívne Slovensko považujú za sociálnych liberálov, centristov. Bolo ťažké nájsť prienik a vytvoriť koalíciu?
Nebolo to určite ľahké. Tak ako Progresívne Slovensko, aj my máme svoju identitu, aj ideologickú, ale aj čo sa týka návrhov v konkrétnych oblastiach, ako sú dane, zdravotníctvo, školstvo atď. Dohodnúť sa je tvrdá práca. Dohodli sme sa však, že nechceme byť len účelová koalícia, ale koalícia, ktorá má spoločný program a spoločný tím a investujeme do toho veľa času.
Na druhej strane musím povedať, že my sme vždy vnímali Progresívne Slovensko ako najbližších partnerov, s ktorými máme najviac spoločného. V tomto je to určite oveľa ľahšie a jednoduchšie ako s kýmkoľvek iným v slovenskej politike.
Museli ste v niečom ustúpiť? V niečom, čo vám prekážalo?
Áno. Pre nás je to súčasťou nového štýlu politiky, ktorý sa snažíme priniesť. Tradične je to o tom, kto je jednotka a kto prevalcuje ostatných. My sme si s PS hneď na začiatku povedali, že ak to takto budeme vnímať, nikam sa nedostaneme. Iba by sme spolu zápasili a nehľadali cestu vpred. Vždy sme hľadali spôsob, ako vymyslieť dohodu tak, aby to bolo dobré pre Slovensko a zároveň, aby sme boli obaja spokojní. Jedným príkladom bol výber lídra eurokandidátky. My sme sa dohodli, že jedna strana bude mať jednotku, čo bolo PS, druhá dvojku a trojku, ktoré malo SPOLU. Samozrejme, vždy je niekto nespokojný, no bol to príklad, ako by sa mal dosahovať kompromis.
PS v rámci svojich hodnôt uvádza, citujem, že „klasické ideologické nálepky už na Slovensku nefungujú. Slovenská politika sa dnes zásadne delí na tie sily, ktoré chcú konzervovať súčasný stav, a tých, ktorí chcú zmenu“. Súhlasíte s tým, že klasické ideologické nálepky už nie sú podstatné, resp. na Slovensku nefungujú?
V tejto chvíli s tým úplne súhlasím. Pre najbližšie roky je dôležitejšie, či sa dá politikovi veriť, či nekradne a či chce, aby sa táto krajina rozvíjala, než to, či je liberál alebo konzervatívec. Preto sme aj my ohlásili dohodu o predvolebnej spolupráci s KDH. Síce máme na veľa vecí odlišné názory, pretože oni sú konzervatívna strana a my sme skôr centristická liberálno-konzervatívna strana. S KDH pod vedením pána Hlinu nás spája to, že neklamú a nekradnú a miesto hádok a útokov sa chcú zamerať na to, ako priniesť ľuďom zmenu. Toto je pre nás základ inej politiky. Samozrejme, vo vláde je potrebné presadzovať konkrétne riešenia, kde môžeme mať mierne ľavicovejší alebo pravicovejší pohľad. Aj keď diskutujeme o konkrétnych návrhoch, napríklad ako zmeniť školstvo, nevnímame to ako niečo, čo je ľavicové alebo pravicové. Je to niečo, čo treba urobiť a v čom vlády Smeru za 12 rokov zlyhali.
Keď sme pri dohode s KDH. Mnohých pri tomto „pakte o neútočení“ zaujíma váš pohľad na kultúrno-etické otázky, pretože tam sa rozchádzate. Boli aj tieto témy súčasťou rokovaní, alebo ste sa dohodli, že o tom budete rokovať neskôr?
V SPOLU – občianskej demokracii s tým mám osobne veľa skúseností, lebo práve SPOLU vzniklo ako spojenie liberálnejšie a konzervatívnejšie orientovaných ľudí, ktorí však majú vyšší cieľ - zmenu v slovenskej politike. Aj tam som videl, že sú dve možnosti. Jedna možnosť je zaťať sa a povedať si „bude po mojom“. Navyše, keď sa to robí pred kamerami, tak sa to úplne zasekne. Na takýchto, síce dôležitých, ale nie jediných veciach, sa zničí celá spolupráca a vládnu ďalej zlodeji a smejú sa nám do tváre. Alebo si môžeme povedať, nerobme z toho politické body, sadnime si za zatvorené dvere a hľadajme, čo nás spája. Hľadajme kompromis, ako to urobiť tak, aby s tým vedeli všetci žiť.
Preto sme sa aj s KDH dohodli, že ideme diskutovať ďalej o týchto otázkach. Obidve strany dohody majú svoje hodnotové témy, ktoré považujú za dôležité. Ale takéto situácie nastávajú všade vo svete. A keď ich vedia vyriešiť v mnohých európskych krajinách, tak toho musíme predsa byť schopní aj my. Vyžaduje to trpezlivosť, vzájomnú úctu a snahu nájsť kompromis.
Bolo ťažké uzavrieť túto dohodu?
Nebolo to jednoduché v tom, že to vyžadovalo niekoľko stretnutí. Na druhej strane chcem oceniť, že práve Alojz Hlina ako predseda KDH ma prvý oslovil, že on by takýto pakt chcel a vidí v ňom zmysel, pretože náš skutočný nepriateľ je niekde inde. Skutočným nepriateľom sú sily, ktoré dnes držia Slovensko v zajatí. A pokiaľ sa my, predstavitelia demokratickej opozície, spolu nedokážeme ani rozprávať a normálne spolupracovať, tak tento stav bude pokračovať. Hoci je v politike už niekoľko rokov, je predstaviteľ úplne inej generácie politikov ako tých, na ktorých sme zvyknutí. Schopnosť urobiť skutočnú zmenu je preňho totiž dôležitejšia, než bitie sa pred kamerami či silné statusy na Facebooku a predvádzanie sa. Práve preto sme k tomu pristúpili pozitívne, lebo si myslíme, že takáto dohoda s ním má zmysel a nebude zajtra zabudnutá, keď sa prvýkrát na niečo naštve.
Ja som si tú dohodu čítala a máte v nej uvedené, že pokiaľ sa nezhodnete a dôjde k nejakému sporu, nastane tzv. zmierovacie konanie. V prípade, že nebude úspešné, „umožňuje stranám komunikovať vzniknutý spor v prípade, že to považujú za naozaj nevyhnutné aj iným spôsobom ako výlučne vnútornou komunikáciou medzi stranami dohody“. Aký je ten iný spôsob?
Dohodu písali politológovia i právnici, takže tým chceli zložito povedať jednoduchú vec. Ak budeme mať s KDH nejaký spor, napríklad, že povedia niečo verejne, s čím my zásadne nesúhlasíme alebo naopak, tak namiesto toho, aby sme zavolali novinám, tak zavoláme Alojzovi Hlinovi a povieme, že na to máme iný názor a nezdá sa nám dobré, že takto komunikujú, a stretneme sa. Nikto nevie zaručiť, že sa zhodneme, takže v takom prípade môžeme komunikovať veci aj verejne, ale práve na to slúži zmierovacie konanie, aby k tomu došlo naozaj až vtedy, keď je spor vážny a neriešiteľný.
Problém starej generácie dnešných politikov je ten, že oni sa ohadzujú kedykoľvek. Nielen po dlhých diskusiách, ak zistia, že dohoda nefunguje. Dnes sme svedkami aj toho, že v podstate prvá reakcia, keď sa ráno zobudia, je skritizovať niekoho, kto má byť ich partnerom. Tomu sa chceme vyhnúť.
Na vašu dohodu reagoval aj Andrej Kiska. Prekvapilo ho, že v dohode nie je jasne vymedzené, že odmietate spoluprácu so Smerom, SNS a s extrémistami. Plánujete to tam vložiť?
My to máme v koaličnej dohode s PS. Boli sme prví, kto to verejne povedal. KDH to hovorí tiež, aspoň som to viackrát počul z úst pána predsedu Hlinu, takže nevidím vôbec žiadnu nevyhnutnosť, keďže to máme na papieri a niekoľkokrát to bolo oficiálne povedané. Ale ak budeme uzatvárať dohodu o povolebnej spolupráci, malo by to v nej byť napísané.
Zatiaľ ste rokovali len s mimoparlamentnými stranami. Lídra KDH už predtým oslovil Igor Matovič s ponukou na spoluprácu, no on to odmietol. Budú nasledovať rokovania aj s opozičnými stranami?
Koho máte na mysli?
SaS, Sme rodina a OĽaNO.
Pokiaľ ide o ostatné opozičné strany, my sa nebránime rokovaniam, ak bude o to z ich strany záujem. Musím však povedať, že také rokovania majú zmysel, pokiaľ sú úprimné. Keď si ja prečítam od predsedov týchto strán za posledných pár dní, že sme digitálna oligarchia, že chystáme vládu s Ficom, čo je asi najhlbšia urážka, ktorú mi môže niekto povedať, tak ja sa neurazím, a neodpovedám na to tým istým spôsobom. Ale tým pádom viem, že ten človek asi nemá záujem o spoluprácu.
Keď sa v tomto tá stará generácia politikov zmení a pôjde na to spôsobom „hľadajme, čo nás spája, prestaňme na seba útočiť, poďme to vymeniť“, tak si s nimi kedykoľvek sadnem za stôl a budeme sa baviť. My sme už viackrát ukázali, že to nie je o egu a egá ani doterajšie animozity to nikdy nesmú zastaviť, len musí byť úprimná vôľa prestať sa hádať a pomôcť Slovensku.
Keď už ste spomenuli fakt, že vás označili za tých, ktorí by šli do vlády so Smerom, myslíte si, že je to naozaj nejaký plán? Aspoň Igor Matovič to označil za akýsi „Penta plán“ – spojenie vašej koalície, Kisku, Druckera, ktorý zatiaľ žiadnu stranu neohlásil, so Smerom, či už s Ficom, alebo bez Fica, v prípadnej novej vláde. Podľa lídra OĽaNO je to nadpráca voči jeho hnutiu.
Táto stará generácia politikov asi cíti, že končí a že ľudia chcú iný typ politiky a o to viac hádžu špinu. Ja budem osobný. O mne všetci vedia, že som mohol byť vo Ficovej vláde ministrom. Nielenže som to odmietol, ale opustil som stranu, ktorú som spoluzakladal, a to len preto, lebo som nesúhlasil s koalíciou so Smerom. Sľúbili sme voličom, že to nikdy neurobíme. Takže špeciálne pri mne hovoriť o tom, že by som to akokoľvek zvažoval, je úplná hlúposť. Nebudem na to reagovať a nebudem teraz na pána Matoviča ani na nikoho iného kydať, ale naozaj si myslím, že nikto tomuto nemôže uveriť.
Keď sa vrátime k vašej dohode, ostatné strany na ňu takisto reagovali. Vy ste uviedli, že ak bude z ich strany záujem, budete rokovať. Sme rodina však jasne uviedla, že na dohodu nevidia dôvod a nepodniknú preto ani žiadne kroky, pretože si robia svoju politiku. Takže ich neplánujete osloviť?
My sa snažíme rokovať s tými, ktorí majú záujem a praktizujú iný štýl politiky. Ak niekto nemá záujem, je to v poriadku, je to jeho vec.
Ak by sme si teda predstavili budúcu vládu, myslíte si, že máte šancu v budúcich voľbách poraziť Smer?
Určite áno. Volanie po zmene medzi občanmi Slovenska je najvyššie za posledných 20 rokov, ak nie od revolúcie. Nespokojnosť s tým, kam sa dostali naše nemocnice, školy, ako nám utekajú mladí ľudia, v akej situácii žijú naši dôchodcovia, je univerzálna. Stretávam ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a pýtajú sa ma, kedy príde zmena. Samozrejme, či dajú dôveru našej koalícii PS/SPOLU, to je výzva aj pre nás. Myslím si, že máme asi najväčšiu šancu Smer poraziť... a poraziť Smer je dôležité, pretože ak Robert Fico bude víťazom volieb čo i len o jeden hlas, tak sa bude snažiť rôznymi intrigami pri tej moci udržať. Takže pre nás je víťazstvo priorita. Preto sme oslovili aj Andreja Kisku, lebo si myslíme, že v trojkoalícii by sme mali väčšiu šancu Fica poraziť. No myslím si, že aj bez neho máme najlepšiu šancu. Stále je ešte osem mesiacov do volieb a je to tá najtvrdšia práca, akú sme doteraz mali.
Oznámili ste, že lídrom, a teda aj kandidátom na premiéra, bude Michal Truban. Vy ste nemali ambíciu stať sa premiérom?
Prirodzene, ako predsedovia strán sme obaja mali túto ambíciu. Ale tiež sme vedeli, že obaja volebným lídrom byť nemôžeme. Museli sme odložiť svoje egá a dohodnúť sa pre vyššie dobro. Veľa sme sa s Mišom rozprávali a analyzovali sme potenciál každého z nás. Nakoniec sme sa rozhodli pre riešenie, ktoré stavia na tých najsilnejších stránkach každého z nás. Chceme ľuďom ponúknuť silný tandem, ktorý má šancu na víťazstvo vo voľbách a ktorý bude schopný priniesť skutočnú zmenu pomerov na Slovensku.
Podľa vášho vyjadrenia ste teda programovým lídrom a kandidátom na podpredsedu vlády pre reformy a ministra financií. Tieto posty ste si vybrali?
Dohodli sme sa na nich, pretože je to logické. Náš program bude obsahovať radikálne zmeny, proti ktorým bude obrovský tlak záujmových skupín, ktoré nebudú chcieť pustiť, čo si ukoristili. Michal bude musieť mať absolútnu istotu, že ho minister financií podrží v našich spoločných plánoch na hĺbkové zmeny. Zároveň je to pozícia, na ktorej sa dá využiť moja skúsenosť z politiky a zameranie strany SPOLU na program a riešenia pre ľudí.
V prípade, že sa k vašej koalícii pridá Kiska, zmenili by ste to alebo je Michal Truban fixným lídrom, ktorého bude musieť rešpektovať aj Kiska? Predpokladám, že aj on má ambíciu stať sa lídrom a vo vašej koalícii by sa zrejme neuspokojil s druhým či tretím miestom.
Túto otázku budeme riešiť, ak príde. Momentálne nie je spájanie sa so stranou pána Kisku aktuálne. Stretli sme sa minulý týždeň, priniesli sme základné programové body, ktoré sme mali zlaďovať, ale pochopili sme, že zo strany pána Kisku nie je v tomto čase záujem. Andrej Kiska nám povedal, že do septembrového snemu nechce o koalícii rokovať. Dovtedy sa chce sústrediť na zber podpisov, vytvorenie strany a prípravu snemu, čomu na jednej strane rozumieme. Aj naďalej ho vnímame ako blízkeho partnera. No treba tiež povedať, že na dohodu o koalícii a spoločnom programe bude s blížiacimi sa voľbami čoraz menej priestoru.
Iné je to s KDH, kde sme si povedali, že na seba nebudeme útočiť a po voľbách to chceme spolu ťahať ďalej, ale každý ide do volieb samostatne so svojím programom. V takom prípade nemusíme ísť do takej miery zlaďovania. Keď však chcete s niekým ísť do volebnej koalície a presvedčiť ľudí, aby ste boli víťazom volieb, tak musíte mať jeden program.
Vedel o tomto rozhodnutí Kiska?
O rozhodnutí o lídrovi nevedel, nebol na to ani dôvod. Pre nás bolo určujúce, či túto dohodu schvália naše strany. Po schválení predsedníctvami sme okamžite informovali vedenie regionálneho zastúpenia strán a našich členov. Potom hneď verejnosť. Celé to zbehlo veľmi rýchlo, čo bolo aj nutné, lebo informácie tohto typu začnú rýchlo presakovať na verejnosť.
Je niečo, čo vám na strane Za ľudí vadí?
Mňa jedine prekvapilo to, že keď začal, vtiahol do centra diania kultúrno-etické otázky. Hneď hovoril, že ak budú vo vláde, tak nebude toto a toto. Sú to otázky, ktoré sa neriešia tým, že jedna strana prevalcuje druhú. Nikdy sa neriešia ani tým, že ich zametiete po koberec. Potom tam tieto problémy tlejú a len čakajú, kým ich zneužijú extrémisti. Riešia sa tak, že budeme veľmi trpezlivo a nepopulisticky hľadať prienik, aby väčšina obyvateľov Slovenska podporila to, čo sa rozhodneme spraviť. Ja som dúfal, že Andrej Kiska bude tiež tým zmierovateľom a bude hľadať to spoločné. Namiesto toho sa postavil na jednu stranu problému. Myslím si však, že to nebolo jeho úmyslom a neskôr to aj korigoval. Okrem toho nevidím problém. My ho vnímame ako blízkeho politika a dúfame, že sa k nám pridá.
Keď sa nakoniec nepodarí trojkoalícia, vidíte to aspoň na úspešnú spoluprácu? Či už predvolebnú, alebo po voľbách.
Určite. My stranu Andreja Kisku a KDH vnímame ako najbližších partnerov v tom, že hoci sa nemusíme stopercentne zhodnúť, máme veľmi podobný názor na kľúčové veci, ako je zmena povahy štátu, obnovenie právneho štátu a dôveru v neho, investovanie do školstva, obnovenie zdravotníctva. Samozrejme, aj tam treba diskutovať.
Napríklad my máme názor, že kľúčové štátne nemocnice by mali ostať štátne a štát by mal do nich investovať. Zatiaľ čo SaS presadzuje, aby boli privatizované. Ja ešte neviem dnes, kde tam je Andrej Kiska. My presadzujeme, aby sa oslabil vplyv Penty a podobných skupín v zdravotníctve a ekonomike, lebo sú príliš silné a veľké a potom valcujú verejný záujem. Opäť, ja ešte neviem, čo si o tom Andrej Kiska myslí. Veľa vecí ešte musíme prediskutovať, no z toho, ako posledných päť rokov v politike vystupoval, si myslím, že by sme sa mali zhodnúť.
Vy, teda vaša koalícia a aj strana Andreja Kisku, máte v podstate tri ciele – prevziať moc od Smeru, spraviť poriadok v štáte, ak to tak nazveme, a vyradiť z hry ĽSNS. Myslíte si, že sa vám to podarí? Je to predsa len dosť ambiciózny plán na to, že ste relatívne nové subjekty, nové tváre v politike.
Len za posledných päť mesiacov sa ukázalo, že hlad ľudí po zmene je taký veľký, že keď naša koalícia vznikla, mali sme spoločne 8,5 percenta. V európskych voľbách sme už mali 20,5 percenta. Fúka nám vietor do chrbta od ľudí, ktorí hovoria „preboha, nech už príde niekto, kto tú zmenu urobí“. Budeme tvrdo pracovať na tom, aby sa nám podarilo presvedčiť ľudí o tom, že my sme tí, ktorí na to majú a úprimne chcú zmenu.
Jednou z tých zložitejších vecí je vyradenie strany ĽSNS z hry. Momentálne je, čo sa prieskumov týka, stabilne treťou najsilnejšou stranou podľa prieskumov. Majú takmer trinásť percent a 22 mandátov, čo nie je malé číslo. Dá sa to, len tak ich vyradiť? Ako by ste to spravili?
Dôležitý nie je výsledok jednej strany, ale súčet tých strán, ktoré Slovensko ťahajú dozadu. Aj v Nemecku extrémistická Aliancia pre Nemecko mala v posledných parlamentných voľbách viac hlasov ako ĽSNS a nič zlé sa v Nemecku nedeje. Je izolovaná, je sama, je slabá. Pre mňa je preto dôležitejšie, než percentá ĽSNS, koľko budú mať dokopy SNS, Smer a ĽSNS, prípadne pán Harabin. Ak by sily korupcie, ktoré ťahajú Slovensko preč od Európy, a ktoré nemajú vôbec žiadnu víziu, čo urobiť s naším školstvom, zdravotníctvom a životnou úrovňou, mali spoločne veľa, je to problém. Dôležité je, aby sme dokázali získať väčšinu pre zmenu.
Je podľa vás reálne, aby fungovala spolupráca viacerých subjektov? Viem, že teraz fungujete v koalícii, máte dohodu s KDH, črtá sa možná spolupráca s Andrejom Kiskom. Predsa len, ak si predstavíme, že sa pridá aj SaS a OĽaNO... fungovalo by to? Nebojíte sa, že takéto spojenie dopadne ako Radičovej vláda?
Myslím si, že to nie je o počte subjektov. Je to o dvoch veciach. Prvou z nich je, že takáto koalícia musí mať jedného „ťahúňa“. Tým nemyslím osobu. Myslím nejakú vedúcu politickú silu, ktorá udáva tón, má témy a zodpovednosť za vládu. Preto sme dali dokopy koalíciu PS/SPOLU a podali ruku Kiskovi. Chceli by sme, aby jadrom budúcej vlády bola táto koalícia, ktorá by mala silu a autoritu. Keď ukáže vo vláde, že týmto smerom, ostatní budú presadzovať, samozrejme, svoje riešenia, ale bude jasné, kto to bude ťahať. Naopak, keď máte vládu, kde je päť partnerov podobnej sily a každý sa chce ukázať, vzniká problém.
Druhá podmienka je podľa mňa to, aby vo vláde boli silní politici nového myslenia. Nie je to o tom, koľko rokov je kto v parlamente. Je to o tom, či niekto preferuje písanie statusov na Facebook s množstvom lajkov aj na úkor toho, že naložíte koaličnému partnerovi a za tisíc lajkov nebude reforma zdravotníctva. Ak budeme mať veľa ľudí tohto typu vo vláde, tak to bude problém. Ak tam budú zodpovední politici nového typu, ktorí chcú, aby sa to tu zmenilo a radšej si zahryznú dvakrát do jazyka a budú radšej hľadať riešenia a spoločné témy, bude to fungovať.
Predpokladám teda, že aj to je dôvod vašich dohôd, aby ste sa takýmto situáciám v možnej budúcej vláde vyhli.
Určite áno. Dôležité je, aby sme si aspoň rámcovo rozumeli. Ja vnímam našu aktivitu a aktivitu pána Hlinu a pána Kisku, ako keď si hudobníci zlaďujú noty. Každý bude hrať pred voľbami zo svojej partitúry, ale ak budú noty podobné, je veľká šanca po voľbách zložiť vládu a ťahať to vpred. Naopak, ak každý bude mať noty na úplne inú skladbu, tak tá šanca bude horšia.
Ak by sa vám predsa len nepodarilo zostaviť vládu, čo potom?
Neviem. Ľudia nás volia preto, aby sme to tu zmenili. Keď sa to nepodarí, budeme musieť vyhodnotiť, prečo sa to stalo a čo s tým. Ja si takú možnosť dnes nepripúšťam. Chceme sa orientovať na to, aby sme zmenu priniesli. Ja sa toho však nebojím kvôli sebe, ale kvôli tomu, že je tu tak obrovský tlak na zmenu, že pokiaľ by sa Robert Fico nejakým podvodom alebo špinavým obchodom ešte udržal pri moci, ja sa bojím, čo sa tu stane. Máme obrovskú zodpovednosť, aby sa mu to nepodarilo.
Robert Fico býva útočný, aj keď je v opozícii, toho sme boli svedkami aj v minulosti. Toho sa nebojíte? V prípade, ak by bol v opozícii.
Určite aj Robert Fico aj Andrej Danko a koniec-koncov aj pán Kotleba sú typy politikov, ktorí sa nebránia útočnosti, klamstvám a konšpiračným teóriám či vzbudzovaniu najtemnejších pudov v občanoch. Keď budú v opozícii, budú rovnakí, ak nie horší. Za to nás ľudia platia, aby sme sa za nich s nimi išli biť. Veľa ľudí mi hovorí, že správa vecí verejných je hrozne dôležitá a dobrá vec, ale tiež hovoria „ja tam s vami nejdem, lebo ja nemám na toto nervy.“ Áno, ak niekto na to nemá nervy, nemôže tam byť. Oni sa ale určite zo dňa na deň nestanú inými.
Vráťme sa ešte k hnutiu OĽaNO. V posledných týždňoch sa rozoberal spor medzi Igorom Matovičom a Veronikou Remišovou kvôli jej prestupu k Andrejovi Kiskovi. Vnímate to ako problém? Matovič to označil doslova za krádež.
Veroniku poznám 24 rokov. Nejaký čas sme spolu chodili na vysokú školu. Vždy bola taká poctivá a pracovitá, necítila potrebu sa predvádzať. Chcela najmä na niečom prospešnom pracovať. Vážil som si, keď ju Erika Jurinová vytiahla do OĽaNO, keď dali šancu takémuto poctivému a pracovitému človeku, ktorý by sa inak sám marketingovo nepredal. Videl som, ako Veronika štyri alebo päť rokov poctivo pracovala v prospech občanov. Bila sa aj za OĽaNO. A ak ona po tom všetkom radšej odišla do neistoty k Andrejovi Kiskovi, tak skôr Igor Matovič by sa mal sám seba spýtať prečo. Naozaj, ona nie je nestály človek, čo stále hľadá lepšiu ponuku. Je to človek, ktorý chce najmä pracovať a niečomu sa venovať.
Jedným z dôvodov, ktoré spomínal, je aj ponuka od Andreja Kisku. Remišovej vraj sľúbil stoličku šéfky rezortu vnútra. Počuli ste o tom niečo?
Ja som o tom nič nepočul a myslím, že to aj ona poprela. Myslím si, že Veronika Remišová je politik, ktorý chce pracovať. Nemyslím si, že by si ju niekto dokázal získať len ponukou funkcie. Koniec koncov, ak by sa OĽaNO neprepadlo v rámci starej situácie do tej pozície, v ktorej je, tak by mohla byť aj ministerkou vnútra za OĽaNO. Nemyslím si, že sú za tým (za prechodom do strany Andrej Kisku, pozn. red.) tieto typy ponúk.
Jednou z možných budúcich strán je aj strana Tomáša Druckera. Už dlhšie sa hovorí, že založí stranu a avizoval, že ide medzi ľudí. Hovorí sa o ňom aj ako o alternatíve pre ľavicového voliča. Ak by založil stranu, tiež ho vylučujete ako partnera?
Podľa mňa je predčasné o tom hovoriť, lebo neočakávam, že by strana pána Druckera získala významnejšiu podporu občanov. Ak by ju získala, tak to nie je strana, s ktorou by sme my chceli spolupracovať, pretože najdôležitejšia vec v budúcej vláde je mať partnerov, ktorí sú slobodní, ktorých nikto neriadi a nemá na nich kompromitujúce materiály, ktorými ich môže vydierať. Keď sa pán Drucker stal na chvíľu ministrom vnútra, tak sme videli, že hneď, ako ho potreboval niekto zo Smeru alebo zvonku kompromitovať, tak hneď sa našli neetické a podozrivé obchody jeho manželky. Preto pre nás nie je partner, lebo je to človek, ktorý nemá vnútornú slobodu.
To isté sa hovorí aj o Štefanovi Harabinovi a jeho možnej strane. Líder Slovenského hnutia obrody a neúspešný prezidentský kandidát Robert Švec mu ponúkol miesto vo svojom hnutí. Myslíte si, že Harabin by mal reálne nejakú šancu?
Neviem to odhadnúť. U našich voličov asi nie, no na Slovensku je veľa ľudí s veľa názormi. Pán Harabin je dlho vo verejnej sfére, opakovane bol ministrom a predsedom Najvyššieho súdu a kandidoval za prezidenta. Vieme o ňom veľa. Ja myslím, že je to človek, ktorý má o Slovensku a o politike úplne inú predstavu ako my, takže sa ním nezaoberáme. Ani on by nemal záujem s nami spolupracovať, ani my s ním.
Takže aby sme to zhrnuli. Vylučujete SNS, Smer (s Ficom alebo bez Fica), ĽSNS, Most-Híd, Druckera, Harabina. Za žiadnych okolností by ste s nimi nešli do vlády.
My sme zatiaľ vylúčili existujúce strany, čo je ĽSNS, SNS a Smer. Tam máme oficiálne koaličnú dohodu a aj s PS je to dohodnuté. Pokiaľ ide o pána Druckera a pána Harabina, nemôžeme ešte nič oficiálne povedať, lebo neexistujú oficiálne a ani nezačali zbierať podpisy, ale zhodli sme sa s PS, že ak aj by vytvorili kvázi nové strany, reprezentujú starý štýl politiky. Nejde im o verejný záujem a zmenu na Slovensku, ale len o udržanie vlastných pozícií. S tým nesúhlasím. Pokiaľ ide o Most, ten je dnes pod hranicou piatich percent a sám sa znemožnil účasťou v koalícii s Ficom a Dankom, ale Most sme vopred nevylúčili.
Aké máte predstavy ako koalícia PS/SPOLU? Dajme tomu dve - tri veci, ktorým by ste sa vo vláde venovali prioritne.
My sa chceme venovať tri plus jednej priorite. Chceme sa venovať spravodlivosti v tomto štáte, tým nemyslím súdy, aj keď sú súčasťou, ale tomu, aby bežný človek mal pocit, že tento štát funguje spravodlivo, že nie sú jedny pravidlá pre veľkých a druhé pre malých. Chceme sa venovať školstvu, ktoré nám nezadržateľne upadá už 20 rokov a to treba zastaviť a otočiť. Chceme upratať v zdravotníctve, ktoré nepotrebuje prestavbu od nuly, ale potrebuje upratovanie a jasné pravidlá Dnes je zdravotníctvo symbolom pre ľudí, že štát nefunguje. Tá plus jedna priorita je téma životného prostredia, ktorá je nám blízka. Často to nie je téma na prvé stránky novín, ale nám sa zdá veľmi dôležitá.
Plánujete oslovovať ľudí v regiónoch aj cez leto?
Áno, spoločne ako koalícia máme okolo 1200 – 1500 členov. Plánujeme v lete prejsť Slovensko a oslovovať ľudí programom, chceme s nimi hovoriť najmä o riešeniach. O tom, čo chceme pre Slovensko urobiť. Chceme, aby rozumeli, že nie sme len nová generácia politikov, ale že sme najlepšie pripravení to tu zmeniť. To je naša ambícia a na nej sme rok a pol pracovali.
Na záver... ak by som sa vás spýtala na ideálnu predstavu budúcej vlády. Ako by to malo fungovať?
Viete, každá politická strana si predstavuje, že najlepšie by bolo, ak by mala 51 percent a vládla sama, lebo by vedela skladať účty voličom. To by bola aj moja predstava o ideálnej vláde, ale neočakávam to. Preto dnes rokujeme s Kiskom a KDH, lebo predpokladáme nutnosť zostavy viacerých strán a chceme, aby bola budúca vláda akčná a zároveň stabilná.