BRUSEL – K víťazom trojdňového mimoriadneho summitu Európskej únie patrí francúzsky prezident Emmanuel Macron. Bruselské rokovania potvrdili, že nepísané pravidlá o geografickej rovnováhu sú naozaj nepísané. Kým geografická rovnováha sa pri balíku mien na vrcholové pozície európskych inštitúcií neuplatnila, na rodovej rovnosti sa trvalo.
Pokiaľ ide o úlohu Berlína v rokovaniach premiérov a prezidentov EÚ, treba pripomenúť, že pôvodný plán nemeckej kancelárky Angely Merkel zlyhal. Hoci najprestížnejší post by mala zastávať Nemka, tu ide skôr o „Pyrrhovo víťazstvo“. Vyplýva to zo slov analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Juraja Hajka. Hajko pripomenul, že nomináciu nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyen na post šéfky Európskej komisie bude musieť odobriť Európsky parlament, kde tradiční spojenci – európski ľudovci a socialisti, už nemajú väčšinu.
Hlasovanie tak môže byť komplikovanejšie, ale von der Leyen by nakoniec mohla získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, predpokladá analytik. Niekoľkonásobnú ministerku v Merkelovej vládach označil Hajko za nepochybne politicky slabšiu ako je súčasný šéf Jean-Claude Juncker. Ten bol viacnásobným ministrom financií, šéfom euroskupiny aj premiérom. „Na základe predošlých vyjadrení nominantky je však možné očakávať dôraz na užšiu integráciu, napríklad v oblasti obrany,“ predpokladá Hajko.
Na otázku, či je balík navrhovaných mien víťazstvom Angely Merkel Hajko odpovedal, že ak chceme hovoriť o nemeckom víťazstve, tak je to Pyrrhovo víťazstvo. „Pôvodný plán Angely Merkel zlyhal. Podľa kuloárnych informácií von der Leyen nenavrhla na summite ona, ale francúzsky prezident Emmanuel Macron. Navyše, nemecká ministerka obrany za ľudovcov nemá doma najlepšiu povesť a proti jej nominácii sa postavil koaličný partner – sociálni demokrati. Dokonca sa z SPD ozvali hlasy, že strana možno preto opustí koalíciu. Za všetko hovorí fakt, že samotná Merkel sa na summite zdržala hlasovania za jej vlastnú ministerku,“ uviedol Hajko.
Za víťaza summitu by označil francúzskeho prezidenta Macrona. „Spolu s ďalšími partnermi sa mu podarilo zmietnuť zo stola Manfreda Webera a celý systém spitzenkandidátov. Všetky vedúce funkcie dostali po francúzsky hovoriaci kandidáti a zo zakladajúcich, respektíve západných štátov,“ vysvetlil analytik. To, že ani na jednom z postov nebude človek zo strednej a východnej Európy podľa Hajka dokazuje, že nepísané pravidlá o geografickej rovnováhe sú nepísané.
„Osobne ma prekvapilo, že kým geografická rovnováha sa neuplatnila, na úrovni pohlaví sa na nej trvalo. Namiesto trvania na dvoch postoch pre ženy a dvoch pre mužov by mala podľa mňa hrať prím odbornosť a politické skúsenosti, a tých má von der Leyen oveľa menej ako jej predchodcovia,“ okomentoval ďalej výsledky summitu. Krajiny Visegrádskej štvorky presadzovali, aby sa jedna z vrcholových pozícii ušla slovenskému podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi. Hovorilo sa o ňom najmä ako o možnom šéfovi európskej diplomacie.
V4 spolu s Talianskom mali podľa analytika jasno v tom, že chceli zabrániť, aby sa stali predsedom Komisie Frans Timmermans alebo Margrethe Vestager. „V tomto svetle pre nich bola Nemka von der Leyen prijateľná. Výsledkom je, že sa zrejme na čelo EK postaví slabšia a menej polarizujúca osobnosť, čo môžu členské štáty, napríklad aj vo V4 vnímať ako úspech. Z tohto hľadiska asi nemalo zmysel štiepiť jednotu V4,“ tvrdí analytik SFPA.
V prípade Šefčoviča, ktorý je služobne najstarším eurokomisárom, Hajko pripomenul, že sa intenzívne okrem energetiky venoval aj smart riešeniam a vesmíru. „Je však predčasné hovoriť o konkrétnych portfóliách, keďže každý šéf eurokomisie rozdeľuje témy obsiahnuté v rezortoch inak. Treba počkať na víziu novej predsedníčky,“ uzavrel Juraj Hajko z SFPA.
Lídri členských krajín Európskej únie od nedele do utorka večera rokovali o tom, koho navrhnú na vrcholové posty európskych inštitúcií. Napokon sa dohodli na tom, že predsedu Európskej komisie Jean-Clauda Junckera nahradí nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen a Donalda Tuska na poste predsedu Európskej rady nahradí belgický premiér Charles Michel.
Šéfom európskej diplomacie bude španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. Doteraz bola vysokou predstaviteľkou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Talianka Federica Mogherini. Ďalšou ženou je Francúzska Christine Lagarde, namiesto Maria Draghiho bude šéfkou Európskej centrálnej banky. Lídri mali pri výbere dbať na výsledky májových eurovolieb, rodovú rovnosť aj regionálny balans. Stredná a východná Európa však svojho zástupcu nemá.
